- Podrobnosti
„Cítime sa tu dobre, máme kde spať, máme čo jesť a sme tu v bezpečí – čo viac si môžeme priať?“ Tak hodnotí svoj dočasný pobyt na Slovensku mladý Amin zo Somálska. Patrí medzi utečencov, ktorým Slovenská republika poskytla na svojom území dočasné útočisko. Spolu s matkou a súrodencami ho Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zaradil do programu humanitárny transfer utečencov cez územie SR a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ich prepravila na Slovensko. Ubytovaní sú v Núdzovom tranzitnom centre (Emergency Transit Centre – ETC) v Humennom.
- Podrobnosti
Yuliya opustila svoj domov na Ukrajine, keď mala 20 rokov. Za jej odchodom boli rodinné dôvody, túžba osamostatniť sa a aj si zarobiť v zahraničí. Mimo domova strávila 10 rokov v rôznych krajinách, z toho väčšinu času prežila práve na Slovensku, kde sa jej príležitostne podarilo pracovať ako pomocná sila.
- Podrobnosti
Marika žila so svojou rodinou vo veľmi chudobných pomeroch. S malým dieťaťom a nedokončeným vzdelaním si nedokázala nájsť prácu, ktorá by jej pomohla uniknúť zo zlej sociálnej situácie. Keď prišiel sused Jozef s ponukou práce v Anglicku, začala uvažovať nad odchodom zo Slovenska. Podmienkou bolo, aby išla sama, bez dieťaťa. Vtedy na chvíľu zaváhala. Vidina lepšieho života a dostatku peňazí pre celú rodinu však napokon zvíťazili.
- Podrobnosti
Pán Lagarde odcestoval z Filipín na Slovensko, aby zarobil peniaze na živobytie svojej rodiny. Počas vyše šiestich rokov vystriedal viacero zamestnaní – pracoval ako čašník, vodič alebo skladník. Po komplikáciách so zamestnávateľom sa dostal do situácie, keď ostal bez mzdy a bez povolenia na pobyt na Slovensku. Vtedy sa rozhodol pre návrat domov a obrátil sa o pomoc na IOM.
- Podrobnosti
Príbeh 31-ročného Sheremeta Beqiriho sa začína v Kosove, kde býval aj s celou rodinou u svojho bratanca. Nemohli však u neho ostať dlhodobo. Nevyriešená bytová otázka bola jedným z dôvodov, pre ktorý sa rozhodli odísť. Počas snahy dostať sa do západnej Európy bol pán Beqiri spolu s rodinou zadržaný na území Slovenska.
- Podrobnosti
Rahima mala len 18 rokov, keď spolu s 15-ročnou sestrou Laimahou ostali sirotami vo vojnou zmietanom Afganistane. Situácia v krajine bola zlá a preto sa rozhodli utiecť do Iránu, kde žil ich strýko s rodinou. Bez peňazí a dokladov a po niekoľkých dňoch strastiplnej cesty ich prevádzači dopravili do Iránu a strýko sa zaviazal splatiť dlh, ktorý im vznikol za cestu. Aj keď sa im podarilo opustiť Afganistan, ich život v Iráne nebol ľahký. Cítili sa zaviazané strýkovi, ktorý sa o nich staral, ako len vedel.
- Podrobnosti
Súrodenci Adam a Majka odcestovali s Robom do Anglicka. Robo bol rodinný známy. Navrhol ich mame, že oboch ubytuje u seba a pomôže im nájsť prácu cez pracovné agentúry. Mama mu dôverovala a deti mu zverila.
- Podrobnosti
„Chcel by som pracovať v zdravotníctve a pomáhať ľuďom,“ s nádejou v hlase predstavuje svoje plány 27-ročný Nadif. Trápi ho, že doposiaľ sa musel spoliehať na pomoc od iných. Svoj domov v Somálsku musel opustiť, keď mal len 10 rokov. Ako však priznáva, na rozdiel od iných mal to šťastie, že do utečeneckého tábora v Eritrei prišiel s celou svojou rodinou. Život v tábore bol veľmi skromný a jednotvárny, no v podmienkach eritrejskej púšte zároveň veľmi ťažký.
- Podrobnosti
Fereshteh sa narodila v roku 1971 v Afganistane, no vojna ju vyhnala z domova a utiekla do Iránu. Tu prežila viac než polovicu svojho života. Do Iránu ju sprevádzal len jej budúci manžel, neskôr za nimi pricestovali aj ich blízke rodiny. Prvých pár mesiacov v Iráne prežili v utečeneckom tábore, neskôr si prenajali malý byt. Život v Iráne bol však náročný, Fereshteh ani jej manželovi sa nepodarilo získať legálne doklady na pobyt či prácu.
- Podrobnosti
Pani My opustila svoj rodný Vietnam a vycestovala do Ruska pomôcť svojej sestre. So synom žila nejaký čas v Moskve, kde pracovala vo fabrike na textil. „Na vlastné podnikanie som nemala dostatok peňazí a skúseností,“ hovorí.