Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) realizovala v rokoch 2010 – 2015 vzdelávací program pre zamestnancov verejnej správy, ktorí poskytujú služby cudzincom z tretích krajín. Účastníci získavali zručnosti v interkultúrnej komunikácii a poznatky v oblasti migrácie a integrácie cudzincov na Slovensku, ktoré môžu využiť pri práci s cudzincami a pri vzájomnej spolupráci úradov.
Posilnenie interkultúrnych zručností a regionálnej spolupráce odborníkov pracujúcich s migrantmi III
Od októbra 2012 do júna 2013 IOM zrealizovala už tretiu sériu tréningov spojenú s regionálnymi workshopmi pre zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorí pracujú s migrantmi. Účastníci tréningov aj workshopov sa od lektorov IOM, aj osobne od migrantov z Afganistanu, Kolumbie, Vietnamu a Ruska, dozvedeli viac o rôznych aspektoch migrácie a integrácie migrantov, mohli si vytvoriť aktuálny obraz o migrantoch žijúcich na Slovensku. Na workshopoch účastníci získali informácie o novele zákona o pobyte cudzincov a jeho aplikácii v praxi a počas praktickej časti si trénovali zručnosti, ktoré využijú v komunikácii a práci s migrantmi na Slovensku. Tréningy aj workshopy tiež posilnili spoluprácu medzi pracovníkmi inštitúcií na lokálnej úrovni. Takto vyškolení pracovníci môžu ponúkať kvalitnejšie služby migrantom a uľahčiť ich integráciu v spoločnosti.
Podľa výsledkov reprezentatívneho výskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Postoje verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii v Slovenskej republike si ľudia vytvárajú názory o migrácii a migrantoch na základe mylných predstáv, predsudkov a nedostatočných informácií. Domáce obyvateľstvo sa obáva, že na Slovensku žije vysoký počet cudzincov, ktorí berú pracovné miesta Slovákom, rozširujú nebezpečné choroby, sú ekonomickou záťažou pre štátny rozpočet a že kriminalita cudzincov môže postupne narastať. Migranti sú vnímaní ako ohrozenie pre domácu populáciu a tento pocit ohrozenia generuje ďalšie predsudky.
Neviditeľnosť migrantov na Slovensku, v krajine s druhým najmenším počtom cudzincov v rámci EÚ, znamená, že zneužívanie a násilie voči migrantom na verejnosti, pracovisku či v súkromí zostáva skryté pred zrakom verejnosti a verejných inštitúcií, poskytovateľov služieb či výskumných organizácií. Migranti na Slovensku sa tak potenciálne ocitajú v situáciách, ktoré ohrozujú ich zdravie a ľudskú dôstojnosť.
Medzinárodný projekt Next Door Family EU – Inclusive Neighbourhoods prebiehal od septembra 2011 do februára 2013 v siedmich krajinách Európskej únie: v Belgicku, Českej republike, Maďarsku, na Malte, v Taliansku, Španielsku a na Slovensku. Koordinátorom projektu na medzinárodnej úrovni bolo Občanské sdružení Slovo 21 (ČR). Realizátorom projektu a stretnutí rodín na Slovensku bola Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) predstavila v roku 2012 odporúčania na prípravu programov a kurzov sociálnej a kultúrnej orientácie pre migrantov v SR, ktoré im majú pomôcť, aby mohli začať život v novej krajine a úspešne sa integrovať do spoločnosti.
Tento medzinárodný projekt zrealizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) od septembra 2011 do augusta 2012 v siedmich krajinách Európy a v spolupráci s partnermi z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, zo Slovenska a Slovinska. Projekt bol reakciou na rôznorodosť systémov opatrovníctva maloletých bez sprievodu, rozdielnu úroveň štandardov starostlivosti či nedostatočné napĺňanie záväzkov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie (EÚ), ktoré vyplývajú z medzinárodného práva v oblasti ochrany detí.
Medzinárodný projekt Migranti v centre pozornosti zrealizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v spolupráci s partnermi od novembra 2010 do decembra 2011 v šiestich krajinách Európy: v Českej republike, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Tento výskumný projekt realizovala IOM v spolupráci s mimovládnymi organizáciami v 10 členských štátoch EÚ: Česká republika, Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Taliansko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Veľká Británia. Cieľom projektu bolo prispieť k harmonizácii prístupov členských štátov EÚ k poskytovaniu starostlivosti maloletým bez sprievodu žiadajúcim o azyl vrátane tých, ktorí už dosiahli vek 18 rokov.