fbpx

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a osemnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 3,07 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v decembri 2021 ich u nás žilo o 17 507 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 11,7 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za podnikaním, prácou a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 30. 12. 2021.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

167 519: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v decembri 20212

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 3,07 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro osemnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 167 519 v roku 2021).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Žilina dokopy.

3.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie tretí najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Poľsko (0,94 %) a Rumunsko (0,72 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (5,49 %) a Rakúsko (16,55 %).

52,1 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 18,8 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,1 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 11 877.

33,5 %: Občania krajín Európskej únie tvoria jednu tretinu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky (12 562), je ich 7,5 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (5,7 %) a Poľska (3,6 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (2,7 %) a Talianska (1,8 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v minulosti v prípade migrantov z Rumunska (4,3 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V decembri 2021 bolo v SR zamestnaných 7 016 Rumunov v porovnaní s 6 006 občanmi Českej republiky.7

1/3: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (33,7 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch (56 480) najväčšie zastúpenie na Slovensku občania Srbska (16 331), Vietnamu (7 235), Ruskej federácie (6 389) a Spojeného kráľovstva (2 795).

66,5 %: Podiel občanov z krajín mimo EÚ na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 2,1 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 111 427 ľudí by občania z krajín mimo EÚ na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Prešov a Lučenec dokopy.

66 188: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20219

  • Na 36 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 66 188 v decembri 2021, z čoho bolo 38 593 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2021 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 140 štátov sveta, najviac z Ukrajiny (19 453), zo Srbska (9 243), Rumunska (7 016), Česka (6 006) a Maďarska (5 105) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria 71 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

1 769: Počet cudzincov, ktorí v roku 2021 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2019 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, bol 2 190, v roku 2020 klesol na 1 295 a v roku 2021 stúpol na 1 769.14

370: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 202115

  • O azyl v SR v roku 2021 najčastejšie žiadali občania Maroka, Afganistanu a Alžírska.
  • V roku 2021 Slovenská republika udelila azyl 29 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 59 695 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 903 osobám a 805 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2020 a 2021 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2021 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2021/2021-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. septembru 2021 (5 452 025) (https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3b376799-c2a3-4933-aeea-1d79e187ec0f/)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2020) (https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00157/default/table?lang=en a https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00178/default/table?lang=en)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2021, december 2021 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2021/cudzinci_2112.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2021 (2 472 800, po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí) (https://www.susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/e1690032-962c-401b-a04f-b99f788f13c4/).
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2021) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v 1. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2021 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=433405)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 9. 2. 2022.