Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a sedemnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 2,75 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v decembri 2020 ich u nás žilo o 6 937 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 4,9 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 30. 12. 2020.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

150 012: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v decembri 20202

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 2,75 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro sedemnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 150 012 v roku 2020).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Trnava dokopy.

4.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie štvrtý najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Bulharsko (1,37 %), Poľsko (0,76 %) a Rumunsko (0,62 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (5,23 %) a Rakúsko (16,11 %).

48,4 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 20,5 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,6 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 11 467.

39,5 %: Občania krajín Európskej únie tvoria dve pätiny všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 8,2 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (6,3 %) a Poľska (4,1 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (3,1 %), Talianska (2 %) a Veľkej Británie (1,9 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v minulosti v prípade migrantov z Rumunska (4,9 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V decembri 2020 bolo v SR zamestnaných 7 392 Rumunov v porovnaní s 5 917 občanmi Českej republiky.7

1/4: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (28,1 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Vietnamu, Ruskej federácie a Číny.

60,5%: Podiel občanov z krajín mimo EÚ na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 1,7 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 90 806 ľudí by občania z krajín mimo EÚ na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Prešov.

69 012: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20209

  • Na 35 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 69 012 v decembri 2020, z čoho bolo 39 075 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2020 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 130 štátov sveta, najviac z Ukrajiny (19 578), zo Srbska (10 174), Rumunska (7 392), Česka (5 917) a Maďarska (4 878) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria 73 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

1 295: Počet cudzincov, ktorí v roku 2020 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2019 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, bol 2 190 a v roku 2020 klesol na 1 295.14

282: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 202015

  • O azyl v SR v roku 2020 najčastejšie žiadali občania Maroka, Sýrie, Turecka a Iránu.
  • V roku 2020 Slovenská republika udelila azyl 11 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 59 325 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 874 osobám a 792 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2019 a 2020 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2020 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2020/2020-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. septemberu 2020 (5 464 060) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/b354a4b0-6197-4be5-a783-7d88d143f62f)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2019) (https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00157/default/table?lang=en a https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00178/default/table?lang=en)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2020, december 2020 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2020/cudzinci_2012.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2020 (2 405 600, po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí) (https://www.susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/364814da-2098-435c-ab14-aa5d479a37a0).
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2020) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2020 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=395993)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 3. 2. 2021.

0
0
0
s2smodern