„So synom som otehotnela po bakalárskych štátniciach,“ začína Yulia svoje rozprávanie plynulou angličtinou. „Bábätko bolo pre mňa doslova darom.“

Yulia patrí medzi 900 ukrajinských utečencov a utečeniek so štatútom dočasného útočiska, ktorí žijú v Humanitárnom centre v Gabčíkove. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023/Júlia Kováčová.

Po absolvovaní štúdia čínskeho a anglického jazyka sa Yulia usadila v Mykolajive, polmiliónovom meste na juhu Ukrajiny, známom lodiarskym priemyslom. Učila angličtinu a pracovala ako asistentka na Kyjevskej slovanskej univerzite. Dlhé roky snívala o štúdiu psychológie a navštevovala aj kurzy na Mykolajivskej univerzite.

Neskôr sa rozhodla doplniť si vzdelanie o magisterský stupeň, no vojna preťala jej plány.

Yulia učila angličtinu a pracovala ako asistentka na Kyjevskej slovanskej univerzite. Plánovala dokončiť magisterské štúdium psychológie a zamerať sa na kriminalistickú psychológiu, no jej plány zmarila vojna. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023/Júlia Kováčová.

Hoci Mykolajiv nebombardovali hneď od začiatku, „príšerný zvuk rakiet“ sa rozliehal po celej oblasti. Keď v centre mesta vypukli boje s ruskými vojakmi, začala Yulia zvažovať odchod.

„V Mykolajive sme mali so synom spoločný rituál,“ vysvetľuje Yulia. Každý večer pred spaním ležali spolu v posteli a rozprávali sa. „O všetkom možnom. Syn zvyčajne začínal slovami „Mami, vieš, že ... A spomínam si, keď začala vojna a ja som mu v izbe dávala bozk na dobrú noc, vždy som sa s ním v mysli rozlúčila,“ spomína Yulia zlomeným hlasom. Nebola si istá, či ho na druhý deň ráno ešte uvidí.

Myšlienka, že by syna nemala už nikdy vidieť bola pre ňu taká neznesiteľná, že sa rozhodla odísť aj napriek synovej neochote opustiť doterajší život, otca aj kamarátov.

Do marca 2022 bol Mykolajiv neustále pod paľbou. Vďaka svojej polohe na ceste do Odesy je zároveň kľúčom k prístupu a kontrole ukrajinského pobrežia. Yuliina matka Inna žila v mestečku pri Charkive, Balakleji, ktoré bolo ostreľované kazetovými bombami. Inna bola nútená tráviť dlhé hodiny ukrytá v pivnici a celé dni ju nebolo možné zastihnúť. Napriek tomu zo začiatku ani ona nechcela mesto opustiť.

Yulia odcestovala so synom z Mykolajivu 9. marca 2022 maršrutkou, súkromným minibusom, obľúbeným cestovným prostriedkom v krajine, ktorí zorganizovali dobrovoľníci. V Odese nastúpili na vlak do Užhorodu, no stále nevedeli, kam utiecť. Nakoniec sa rozhodli pridať k známym, ktorí mali namierené na Slovensko. „Bolo to náhodné rozhodnutie,“ priznáva Yulia.

Dobrovoľníci jej pomohli dostať sa do pohraničia a prekročiť slovensko-ukrajinskú hranicu, keďže niesla ťažkú batožinu a cestovala s deväťročným dieťaťom. „Pri odchode z Ukrajiny som mala pocit, že som zradila vlastnú krajinu,“ zveruje sa. „Dokonca som zatelefonovala rodine a ospravedlňovala sa, že musím odísť. Cítila som sa hrozne.“

Po štvordňovej ceste sa Yulia ocitla v Humanitárnom centre v Gabčíkove. Bola polovica marca.

Koncom mesiaca sa Yuliinej matke podarilo dostať do Charkiva. „Považujem za zázrak, že ju pri prechode cez všetky filtračné stanovištia nezabili,“ objasňuje Yulia. Odtiaľ mama Inna utiekla do Švajčiarska. V cudzej krajine sa však cítila sama, a preto si želala pripojiť sa k dcére a vnukovi na Slovensku. Vďaka podpore Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a ďalších organizácií Inna napokon v polovici júna prišla za Yuliou do Humanitárneho centra v Gabčíkove. Celý proces trval približne tri mesiace.

V Humanitárnom centre v Gabčíkove žije viac ako 900 ukrajinských utečencov a utečeniek so štatútom dočasného útočiska. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) pracuje v centre od marca 2022. Poskytuje im informácie, právne a pracovné poradenstvo ako aj podporu v oblasti ochrany a budovania kapacít. Organizácia pravidelne organizuje komunitné aktivity a kurzy slovenského jazyka. Ukrajincom ubytovaným v centre zároveň distribuuje núdzovú pomoc ako napríklad prikrývky, oblečenie, obuv a kuchynské a hygienické balíčky.

Na začiatku Yulia rátala, že v Gabčíkove zostane dva týždne. Z tých sa neskôr stal mesiac. Potom prišla Veľká noc, začalo leto. „Predstava, že tu zostanem celé leto znela desivo, priam nepredstaviteľne,“ spomína Yulia. Onedlho bude na Slovensku takmer rok.

Yuliin pobyt na Slovensku sa blíži k jednému roku. Zatiaľ nepremýšľa o budúcnosti a žije pre prítomnosť. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023/Júlia Kováčová.

Po príchode do Humanitárneho centra začal Yuliin syn navštevovať slovenskú školu v Šamoríne neďaleko Gabčíkova, a zároveň pokračoval v online vzdelávaní na Ukrajine. Yulia využila príležitosť pracovať ako tlmočníčka pre kanadskú novinárku slovenského pôvodu, ktorá pripravovala reportáže o ukrajinských utečencoch v Humanitárnom centre v Gabčíkove. Vďaka tomu neskôr dostala ponuku pracovať v mimovládnej organizácii Mareena, ktorá sídli v tom istom centre. „Bol to pre mňa zázrak,“ usmieva sa Yulia.

Yulia zatiaľ nedokáže myslieť na budúcnosť, žije pre daný okamih. „Rozhodla som sa žiť v prítomnosti a byť šťastná tu a teraz.“ Je vďačná za všetko, čo Slováci urobili a robia pre Ukrajinu. „Verím, že naša krajina zvíťazí. Som si úplne istá,“ uzatvára.

Napísala Jana Hönschová, IOM Slovensko / Gabčíkovo