Vyplýva to z online prieskumu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o pracovnej mobilite medzi 352 občanmi z vyše 50 krajín mimo EÚ/EHP, ktorí v posledných dvoch rokoch boli alebo sú zamestnaní na Slovensku a ktorí sa v čase prieskumu zdržiavali v 29 okresoch Slovenska.

K výsledkom prieskumu uvádzame aj vyjadrenia zahraničných pracovníkov v moderovanej diskusii, ktorú uskutočnila IOM spolu s online prieskumom v rámci projektu Technická podpora pre prípravu Schémy pracovnej mobility pre SR a skúsenosti klientov Migračného informačného centra IOM.

Ďalej sa dozviete:

• Akú prácu prijímajú cudzinci na Slovensku.
• Čo motivuje cudzincov prísť na Slovensko.
• Ako si cudzinci hľadajú prácu na Slovensku.
• Dôvody, prečo sa cudzinci rozhodnú zostať na Slovensku.
• Aké majú cudzinci skúseností so službami na Slovensku.
• Či sa cudzinci cítia byť integrovaní do spoločnosti.
• Štatistiky zamestnávania cudzincov na Slovensku.
• Viac informácií o prieskume IOM.

Akú prácu prijímajú cudzinci na Slovensku

56,8 % opýtaných nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali.

Cudzinci žijúci na Slovensku sú ochotní prijať prácu, ktorá nezodpovedá ich hlavnej kvalifikácii, alebo ktorá si nevyžaduje osobitnú kvalifikáciu.

Zároveň práca cudzincov v oblasti mimo svojho odborného vzdelania môže tiež naznačovať, že samotná  pracovná ponuka nie je hlavným dôvodom ich príchodu na Slovensko.

Čo motivuje cudzincov prísť na Slovensko

Vyše 57 % respondentov neoznačilo Slovensko za svoju prioritnú voľbu, keď sa rozhodli migrovať za prácou.

Medzi hlavné dôvody ich rozhodnutia pre výber Slovenska patrí, že krajinu považujú za bezpečnú a že je súčasťou Európskej únie (EÚ).

Medzi ďalšími významnými aspektmi rezonovalo, že cudzincom je blízka slovenská kultúra, jazyk a geografická blízkosť krajiny, alebo že na Slovensku majú rodinu a priateľov. Ich odpovede naznačujú, že za ich rozhodnutím prísť na Slovensko bol v prvom rade iný motív a až následne tu získali prístup na trh práce.

Okrem toho sa početná skupina prisťahovala bez konkrétneho dôvodu, napríklad využili príležitosť a prijali ponuku práce na Slovensku.

Ako si cudzinci hľadajú prácu na Slovensku

Cudzinci prichádzajúci na Slovensko si najčastejšie vyhľadali pracovné ponuky sami cez pracovné portály, alebo na sociálnych médiách.

Druhým najčastejším spôsobom sa o pracovnej ponuke dozvedeli od niekoho z rodiny alebo okruhu priateľov. Na treťom mieste sa dozvedeli o práci z ponuky od agentúry.

Odkiaľ čerpajú informácie, ako získať povolenie na pobyt na Slovensku a pracovné povolenie? Jedna tretina respondentov uviedla, že priamo od svojich zamestnávateľov. Na každý z nasledujúcich troch zdrojov sa odvolala vždy štvrtina respondentov: z oficiálnych webových stránok inštitúcií ako sú ministerstvá zahraničných vecí, práce či vnútra, od agentúry a od Migračného informačného centra IOM. Jedna pätina uviedla za svoj zdroj sociálne médiá ako Facebook či VKontakte.

Najviac respondentov si vybavovalo povolenie na pobyt sami (33,81 %), ďalší využili pomoc od svojho zamestnávateľa (29,98 %), agentúry (21,88 %) alebo pomoc svojej rodiny či známych (15,34 %).

Dôvody, prečo sa cudzinci rozhodnú zostať na Slovensku

Na rozdiel od rozšíreného názoru, že cudzinci nevnímajú Slovensko ako atraktívnu krajinu pre život a využívajú ho skôr ako bránu do Európskej únie, vyše 86 % z respondentov chce zostať na Slovensku aj v blízkej budúcnosti.

Ako dôvod respondenti najčastejšie uvádzali spokojnosť s bývaním a životnými podmienkami na Slovensku, dobré pracovné príležitosti a možnosť zlúčenia rodiny – či už so slovenským partnerom alebo so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorí by prišli za nimi na Slovensko. Ďalším hlavným dôvodom je, že Slovensko považujú za bezpečnú krajinu.

Aké majú cudzinci skúsenosti so službami na Slovensku

Podľa hodnotenia kvality služieb a prístupu k službám na Slovensku majú cudzinci najlepšie skúsenosti s úradnými prekladateľmi, s uznávaním vzdelania a kvalifikácie a so zabezpečením povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov.

Najnižšie hodnotili komunikáciu s miestnymi inštitúciami a dĺžku imigračného procesu, ktorý vnímajú ako príliš byrokratický. Takto to vnímajú aj účastníci moderovanej diskusie, ktorí uviedli, že s pochopením vybavenia povolenia na pobyt a s byrokraciou majú problémy aj ich zamestnávatelia.

Respondenti tiež uvádzali, že na Slovensku je ťažké nájsť vhodného všeobecného lekára. Príčiny bližšie pomenovali účastníci moderovanej diskusie: jazyková bariéra pri hľadaní vhodného lekára; nedostatok vedomostí o slovenskom zdravotníckom systéme a nedostatočná ochota niektorých lekárov brať cudzincov za svojich pacientov.

Prvýkrát som sa sem presťahoval v rámci transferu v jednej spoločnosti, potom som sa tu usadil sám. Myslel som si, že proces bude jednoduchší alebo ľahší, no zistil som, že dokonca aj spoločnosť, ktorá mi sťahovanie zabezpečovala, trochu bojuje s byrokraciou a dokumentáciou.
Účastník moderovanej diskusie

Proces vybavovania žiadostí o povolenie na pobyt trval asi päť mesiacov, kým boli akceptované všetky dokumenty. Takže som v zásade čakal päť mesiacov bez práce. Už som mal pracovnú ponuku, ale nemohol som ju prijať, kým nedostanem svoje povolenie na pobyt.
Účastník moderovanej diskusie

Či sa cudzinci cítia byť integrovaní do slovenskej spoločnosti

Veľká väčšina respondentov (vyše 86 %) by chcela na Slovensku zotrvať, pokiaľ by mali tú možnosť. Početná časť respondentov uviedla, že sa na Slovensku cítia vítaní a v bezpečí.

V moderovanej diskusii boli názory na integráciu menej optimistické – aj medzi tými, ktorí na Slovensku žijú už viac ako 10 rokov. Niektorí sa po čase cítia akceptovaní, aj keď museli vynaložiť veľa úsilia, aby ich hostiteľská spoločnosť prijala. Ďalší majú pozitívne skúsenosti a dobré vzťahy s ľuďmi na Slovensku, no napríklad od štátnych inštitúcií im chýba rovnaký prístup ako k domácim občanom. Časť tiež vníma stereotypy o zahraničných pracovníkoch ako o lacnej pracovnej sile. Diskrimináciu považujú za problém, ktorý obmedzuje ich integráciu na Slovensku.

Štatistiky zamestnávania cudzincov na Slovensku

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo v máji 2021 na Slovensku zamestnaných takmer 68-tisíc cudzincov, z toho skoro 38-tisíc z krajín mimo EÚ/EHP. Podľa údajov Štatistického úradu SR o zamestnanosti v 1. štvrťroku bolo na Slovensku 2 391 600 pracujúcich (po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí). Na 35 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.

Najväčší počet zamestnaných občanov z krajín mimo EÚ/EHP pochádzal z Ukrajiny, Srbska, Vietnamu, Kórejskej republiky, Bosny a Hercegoviny a Ruskej federácie. Najviac z nich má stredoškolské odborné vzdelanie a pracujú hlavne vo výrobe ako operátori alebo montéri strojov a zariadení, pomocní pracovníci či kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.

O prieskume IOM o pracovnej mobilite na Slovensko

Online prieskum uskutočnila IOM v septembri a októbri 2020 v rámci projektu Technická podpora pri príprave Schémy pracovnej mobility pre Slovenskú republiku. Údaje v prieskume získala z dotazníka v anglickom, ruskom, srbskom a ukrajinskom jazyku.

IOM vyhodnotila odpovede 352 respondentov z vyše 50 krajín, ktorí sa v čase prieskumu zdržiavali v 29 okresoch Slovenska. Najväčšiu skupinu tvorili ľudia vo veku 31 až 40 rokov (38,9 %) a najvyšší počet respondentov pochádzal z Ukrajiny, Srbska, Ruskej federácie, Turecka a Indie. Vo vyhodnocovanej skupine bolo 54,8 % respondentov mužského a 44,6 % respondentov ženského pohlavia (0,6 % neuviedlo odpoveď).

Na získanie kvalitatívnych údajov a na lepšie pochopenie skúseností IOM uskutočnila v decembri 2020 aj moderovanú diskusiu so zahraničnými pracovníkmi na Slovensku z piatich krajín mimo EÚ/EHP.

Projekt Technická podpora pri príprave Schémy pracovnej mobility pre Slovenskú republiku je financovaný Európskou úniou prostredníctvom Programu na podporu štrukturálnych reforiem a implementuje ho IOM v spolupráci s Európskou komisiou.