fbpx

Príbeh tiež dostupný v ukrajinčine | angličtine

Mariia, 25-ročná manažérka pre vzťahy s verejnosťou, žila v Kyjeve spolu so svojím manželom Sašom. Obaja pracovali a žili naplno v hlavnom meste, ale po tom, čo celý svet zasiahla pandémia COVID-19, sa rozhodli presťahovať sa na vidiek, do pokojnej dediny na okraji Čerkasy.

Pred vypuknutím vojny na Ukrajine žila Mariia pokojným životom so svojím manželom na vidieku. Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

„Pracovala som na voľnej nohe a žila na vidieku, kde sme so Sašom chovali kačice a sliepky a len sme si užívali pokojný život.“

V jednom momente sa všetko zmenilo.

Mariia spomína na noc pred inváziou na Ukrajinu; nemohla zaspať. Už vtedy vedeli, že vojna môže kedykoľvek prísť, ale v tú noc cítila, že sa niečo deje. O piatej ráno jej manžel zavolal a potvrdil jej najhoršiu nočnú moru: „Začala sa vojna.“

Pre Mariiu a jej manžela to bol budíček, ktorý otriasol ich svetom. Vzhľadom na pokoj dediny, v ktorej žili, sa rozhodli ponúknuť svoj dom ako bezpečnú základňu pre ďalšie rodiny. Prišlo množstvo ľudí - ženy, deti, priatelia ich priateľov, ale aj ľudia, ktorých nepoznali – všetkých ich privítali vo svojom dome. V jednom momente bolo u nich ubytovaných až 17 hostí, vrátane piatich domácich miláčikov.

"Vojna bola skutočne tu. Museli sme pomôcť," vysvetľuje Mariia.

Pred útekom z Ukrajiny Mariia hostila vo svojom dome až 17 hostí, vrátane detí. „Hluk stíhačiek a sirén – to sú veci, ktoré deti nepotrebujú počuť.“ Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Pred útekom z Ukrajiny Mariia hostila vo svojom dome až 17 hostí, vrátane detí. „Hluk stíhačiek a sirén – to sú veci, ktoré deti nepotrebujú počuť.“ Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Mariia spomína na mnoho ťažkých a desivých dní. „Boli sme v miestnostiach natlačení ako sardinky a čakali, kým sirény prestanú húkať,“ hovorí.

Začiatkom marca sa dozvedeli o možnosti, že ruské jednotky by mohli zamieriť k vodnej elektrárni Kaniv v blízkosti ich dediny. Spoločne s ostatnými, ktorí žili v jej dome, sa rozhodli, že je čas opustiť krajinu. „Ak by v noci vybuchla priehrada, utopili by sme sa a nikdy by sme sa už nezobudili,“ vysvetľuje.

Každý človek si pripravil malý batoh so základnými vecami. "Nemôžete si vziať všetko, čo máte doma, všetky svoje obľúbené veci. Jednoducho to všetko musíte hodiť za seba,“ hovorí Mariia, ktorá spomína na srdcervúci deň, keď boli nútení opustiť svoj domov.

Mariia si spomína, ako plakala, keď sa 6. marca vydali smerom k moldavským hraniciam. Požiadala svojho manžela, aby nešiel do vojny, pretože o pár mesiacov sa stanú rodičmi. Cez slzy spomína na slová, ktoré povedala svojmu manželovi, keď sa rozišli na hraniciach: „k sa niečo stane, pomenujem nášho syna po tebe, na tvoju počesť.“

Po 14-hodinovej jazde prišla Mariia s rodinou jej manžela na hranice s obrovskou kolónou áut pred nimi. Situácia na hraniciach bola veľmi emotívna, ako opisuje – deti a manželky sa lúčili so svojimi otcami a manželmi.

Mariia je jednou z viac ako 450 000 ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Moldavska. Ilustračné foto © Alissa Everett

Mariia je jednou z viac ako 450 000 ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Moldavska. Ilustračné foto © Alissa Everett.

Po prekročení hranice do Moldavska šoférovali ďalšiu hodinu, kým si uvedomili, že im už nezostala žiadna energia na pokračovanie. Po krátkom oddychu v aute nabrali silu pokračovať v ceste ďalej do ich cieľa – Rumunska.

Cesta bola pre Mariiu náročná, keďže bola v tom čase v šiestom mesiaci tehotenstva. Zostali v Rumunsku tri týždne, ale rodina jej manžela sa rozhodla, že by bolo lepšie pokračovať ďalej do Belgicka.

Pre Mariiu však bolo predstava presťahovania sa ešte ďalej od domova nepredstaviteľná. Keď sa jej rodina po ceste do Belgicka zastavila v Bratislave, rozhodla sa ukončiť svoju cestu tam, v hlavnom meste Slovenskej republiky.

Mariia potrebovala ubytovanie a od priateľky sa dozvedela o projekte Airbnb.org a pomoci s krátkodobým ubytovaním. Vďaka partnerstvu s Airbnb.org je Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) schopná poskytnúť bezplatné krátkodobé ubytovanie v Rumunsku, Poľsku, Moldavskej republike, Maďarsku a Slovenskej republike každému, kto uteká pred vojnou na Ukrajine.


Prečítajte si viac: IOM a Airbnb pomôžu ľudom utekajúcim z Ukrajiny s dočasným ubytovaním na Slovensku


„Moja priateľka mi poslala odkazy na webovú stránku, následne som kontaktovala Airbnb. Žiadosť bola postúpená ďalej na IOM na Slovensku. Takto mi našli Martinov byt. Martin vlastní dvojizbový byt v centre Bratislavy a dôležité bolo, že som sa do neho mohla nasťahovať aj s mojou mačkou. Bol to veľmi rýchly proces.“

Vďaka partnerstvu IOM s Airbnb.org našla Mariia bezpečné miesto v Bratislave – dočasný domov uprostred vojny. Mačka Venera bola pre Mariiu veľmi potrebnou a silnou emocionálnou podporou. Jej prítomnosť jej pomáhala prekonať ťažké časy. Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač

Vďaka partnerstvu IOM s Airbnb.org našla Mariia bezpečné miesto v Bratislave – dočasný domov uprostred vojny. Mačka Venera bola pre Mariiu veľmi potrebnou a silnou emocionálnou podporou. Jej prítomnosť jej pomáhala prekonať ťažké časy. Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Pre Mariiu boli pravidelné stretnutia s lekárom obzvlášť dôležité, aby sa zabezpečilo, že jej dieťa je v dobrom zdravotnom stave. Centrálna poloha bytu uľahčila Mariii prístup ku všetkým dôležitým službám.

„Zamestnanci IOM mi pomohli so všetkými mojimi otázkami týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti a ako získať dočasné útočisko,“ hovorí.

Dnes je Mariia plná vďačnosti. „Sme veľmi vďační tejto krajine, ako aj všetkým ostatným krajinám, ktoré podporujú Ukrajincov – niektoré formou darov, iné jedlom, niektoré jednoducho prijímajú ľudí. Každý sa naozaj snaží prejaviť pochopenie pre našu situáciu.“

Aj keď sa jej situácia zlepšila, jej túžba stretnúť sa s manželom nezoslabla a pritiahla ju späť do svojej vlasti. „Mám milujúceho manžela, ktorý chce vidieť a vychovávať svoje dieťa. Miesto, kde žijeme, je pokojné. Preto som sa rozhodla vrátiť a porodiť tam nášho syna.“

Počas pobytu v Bratislave si Mariia užívala prechádzky popri Dunaji, ktorý jej pripomínal rieku Dnepro. „Jednou z najcennejších lekcií, ktoré som sa naučila, je začať si vážiť všetko v živote; každú spoločnú chvíľu.“ Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Počas pobytu v Bratislave si Mariia užívala prechádzky popri Dunaji, ktorý jej pripomínal rieku Dnepro. „Jednou z najcennejších lekcií, ktoré som sa naučila, je začať si vážiť všetko v živote; každú spoločnú chvíľu.“ Foto: © IOM/Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač.

Zatiaľ čo sa Mariia pripravuje na cestu späť domov, spomína na všetkých členov rodiny, s ktorými sa počas posledného obdobia musela rozlúčiť. Nevie, kedy sa opäť stretnú. "Možno o dva mesiace, možno o rok, alebo možno už nikdy viac," uvažuje.

„Ak som sa z tejto skúsenosti naučila jednu vec, je to, že by sme v živote nemali nič odkladať. Treba si vážiť každú spoločnú chvíľu, pretože zajtrajšok už nemusí prísť.“

***

Ak vás zasiahla kríza a potrebujete podporu, zavolajte na niektorú z informačných liniek IOM.

Ak máte záujem ponúknuť svoj domov na podporu tejto myšlienky, dozviete sa viac na Airbnb.org.

Ak máte záujem o financovanie alebo darovanie, pozrite si stránku Flash Appeal IOM a stránku o fundraisingu IOM.

***

Autorky príbehu: Barbora Kratochvílová a Kristína Tokač, IOM Slovensko.