Je krátko po piatej popoludní a Tatiana pred chvíľou prišla z práce. Keď začína rozprávať svoj príbeh, sedí na gauči a ruky drží zopnuté v lone. Pri spomienkach na odchod z Ukrajiny si šúcha jednu ruku o druhú a pozerá sa von oknom.

Keď Tatiana nasadla na evakuačný vlak z Dnipra, nechala za sebou starý život. Ani si nedokázala predstaviť, čo ju čaká. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

„Z Dnipra sme odišli 4. marca 2022 na evakuačnom vlaku. Vzala som so sebou svoje dve deti a netušila, čo sa bude diať,“ spomína si Tatiana na udalosti spred roka.

Odvtedy sa jej život obrátil hore nohami a dnes je všetko úplne inak ako predtým.

Ráno, keď sa začala vojna, si Tatiana pamätá veľmi dobre. O piatej na svitaní jej zavolal kamarát z armády, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a povedal jej, aby si čo najskôr nakúpili základné potraviny schovali sa v pivnici. Tatiana si aj dnes živo spomína na paniku v obchodoch, kde ľudia kupovali všetko, čo sa dalo, aby si urobili zásoby.

Vyše týždňa s celou rodinou strávila v pivnici sledujúc správy a notifikácie o leteckých útokoch, až prišli narodeniny jej najstaršej dcéry Marie. „Pätnáste narodeniny oslávila v pivnici, bála sa a plakala. Všetci sme boli v šoku. Vtedy som sa rozhodla, že musíme odísť,“ hovorí Tatiana. Jej manžel ju v rozhodnutí ísť do bezpečia mimo krajiny, kde zúri vojna, podporil, ale z dôvodu mobilizácie musel zostať na Ukrajine. Lúčenie bolo ťažké.

Tatiana je nešťastná, že jej manžel pre vojnu musel zostať na Ukrajine a ich rodina je rozdelená. Na druhej strane je hrdá, že manželova firma podporuje ukrajinskú armádu. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

Keď nasadla na evakuačný vlak, nechala za sebou starý život. Jej manžel mal obchodnú firmu, v ktorej mu občas pomáhala s administratívou, inak sa prevažne venovala rodine a domácnosti.

Prvé kroky Tatiany, staršej dcéry Marie a mladšej dcéry Daryny po vypuknutí vojny viedli do Spojených štátov amerických, kam ich pozvali príbuzní. Vybaviť si tam povolenie na legálny pobyt a prácu však bolo veľmi náročné. Tatiana s rodinou sa preto po dvoch mesiaco

ch rozhodli prísť na Slovensko, ktoré poskytovalo utečencom z Ukrajiny dočasné útočisko.

„Bola to ďalšia zmena pre moju dospievajúcu dcéru. Najskôr musela opustiť školu a kamarátov v Dnipre. Keď sa aklimatizovala v Spojených štátoch a našla si konečne kamarátky, museli sme odtiaľ zase odísť,“ vysvetľuje Tatiana komplikovanú cestu svojej rodiny za bezpečím. „Keď sme prišli na Slovensko, prvé týždne boli pre ňu veľmi náročné, takmer nevychádzala z izby,“ spomína si ustarostene.

Aj s dcérami ju prichýlila kalvínska cirkev v jednej z dedín v blízkosti Košíc. Celých osem mesiacov tam mali bezpečné útočisko, po čase však cítili, že je čas na ďalšiu zmenu. Chceli sa postaviť na vlastné nohy. Vtedy sa dozvedeli o programe podpory bývania Medzinárodnej organizácie pre migrácu (IOM) v Košiciach. 

Posledný rok bol pre Tatianu a jej rodinu plný zmien. Všetko sa každú chvíľu mení. Spoločne sa naučili nerobiť si dlhodobé plány. Najbližším cieľom je nájsť si vlastný podnájom. Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2023.

„Dostali sme izbu a staršia dcéra začala navštevovať strednú školu v Košiciach. Začiatky boli pre ňu ťažké, ale už si našla kamarátky. Chodia spolu na prechádzky a do obchodov, pozerajú sa po chlapcoch a vytvárajú si pekné spomienky,“ usmeje sa Tatiana. K mladšej dcére Daryne prišla na pomoc Tatianina svokra, aby ju občas postrážila, a Tatiana tak mohla začať chodiť do práce. Pracuje v záhradníctve v blízkosti Košíc, kde sa stará o rastliny. Nie je to jej vysnívaná práca, ale je to dobrý zdroj živobytia a dodáva jej sebavedomie.

„Hľadáme si byt, kam by sme sa mohli všetky štyri odsťahovať. Maria už potrebuje viac súkromia, je skoro dospelá. Boli sme na niekoľkých obhliadkach, tak dúfam, že sa nám čoskoro podarí niečo vhodné nájsť,“ hovorí Tatiana s nádejou v hlase.

Na prehliadky bytov s nimi vždy chodí sociálna pracovníčka IOM, ktorá im pomôže s tlmočením a komunikáciou s majiteľmi bytu. Pomoc IOM takisto zahŕňa právne a sociálne poradenstvo, pracovné poradenstvo, pomoc s hľadaním ubytovania, kurzy slovenského jazyka, psychologickú pomoc a pomoc s informáciami ohľadom života na Slovensku.

S mužom sa počas uplynulého roka Tatiana stretla približne štyrikrát. Pri spomienke na neho jej vyhŕknu slzy, za ktoré sa ospravedlňuje, a snaží sa ich potlačiť smiechom. „On a môj svokor sú teraz slamení vdovci,“ usmeje sa cez slzy. „Naša firma však pomáha armáde, dodáva jej materiály a pomáha s logistikou,“ dodáva s hrdosťou v hlase Tatiana.

Popri starostlivosti o rodinu si Tatiana chce splniť svoj starý sen – stať sa grafickou dizajnérkou. Kurz navštevuje online a v blízkej dobe by ho mala dokončiť. Zároveň chodí na kurzy slovenčiny, ktoré organizuje IOM a verí, že vďaka lepšej slovenčine sa lepšie uplatní na trhu práce.