"Dva kufre. To bolo všetko, čo sme si so sebou priniesli, moje dievčatká a ja, keď sme utekali pred hrôzami vojny. Tri mesiace mala najmladšia, tri a pol roka staršia. Čerkasy, naše milované mesto, len hodinku od Kyjeva, sa zrazu stalo spomienkou. Strach, neistota, zúfalstvo... Ťažké momenty, ktoré ma sprevádzali na každom kroku."

"Predtým som bola zubná lekárka s vlastnou ambulanciou na Ukrajine, s budúcnosťou pred sebou. Mali sme dom, ktorý sme s láskou rekonštruovali, mali sme sny a plány. Tešili sme sa na pokojný rodinný život. A zrazu, v jeden deň, bolo všetko preč. Prišli sme na Slovensko, do krajiny, ktorú som si vybrala kvôli manželovým koreňom a mojej stáži spred pár rokov. Myslela som si, že to bude len dočasné útočisko. Že sa čoskoro vrátime domov. Ale vojna sa nekončila a ja som vedela, že moje dievčatá si zaslúžia vyrastať v bezpečí, v pokoji. Zaslúžia si budúcnosť."

"Začať od nuly v cudzej krajine s dvomi malými deťmi, s minimálnou finančnou podporou bolo ťažké. Strach bol však mojou najväčšou motiváciou. Musela som sa postarať o svoje dcéry, za každú cenu. Učila som sa po slovensky, popri práci, popri starostlivosti o deti, popri všetkom. "Mama, toto je strom," ukazovala mi staršia dcérka v škôlke. Spolu sme sa učili nové slovíčka, ona mi s detskou nevinnosťou pomáhala zorientovať sa v novom svete. Po pol roku som zložila skúšku zo slovenčiny na úrovni B1. Ale to nestačilo. Túžila som sa vrátiť k svojej profesii, byť opäť užitočná. Vedela som, že musím získať uznanie svojej kvalifikácie.

A vtedy som objavila Migračné informačné centrum (MIC). Boli pre mňa obrovskou pomocou. Nielen informáciami, ale aj finančnou podporou na jazykový kurz pre lekárov a na náklady spojené s doplňujúcou skúškou. Bez ich pomoci by to bolo oveľa ťažšie. Bol to lúč nádeje v ťažkých časoch.

Cesta k novému životu nebola jednoduchá. Papierovačky, nejasné informácie, problémy s rodným číslom. Bolo to vyčerpávajúce a frustrujúce. Ale nevzdala som sa. Vďaka podpore MIC, vďaka novým priateľom a vďaka úžasným Slovákom, ktorí mi podali pomocnú ruku, som sa dokázala pozviechať.

Moja cesta ešte nekončí. Momentálne som v procese uznania mojej špecializácie - čeľustná ortopédia. Stále sa učím, stále sa adaptujem na nový život. Ale viem, že som silná. A viem, že to zvládneme. Pretože pre svoje deti urobím čokoľvek. A vďaka MIC viem, že v tom nie som sama."

Tento príbeh je súčasťou kampane Migračného informačného centra IOM Slovensko "Spolu tvoríme Slovensko".

Viac informácií o kampani nájde tu: MEDZINÁRODNÝ DEŇ MIGRANTOV V DECEMBRI: NOVÁ KAMPAŇ MIGRAČNÉHO INFORMAČNÉHO CENTRA IOM - Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) Slovensko

Ďalšie príbehy sledujte na sociálnych sieťach IOM Slovensko: Instagram, Facebook a LinkedIn.