fbpx

Čo si predstavíte pod pojmom migrácia? Loď preplnenú ľuďmi v záchranných vestách? Zábery z utečeneckých táborov? Či predavačku v potravinách, pracovníka vo výrobe alebo svojho lekára? Pozrime sa na to, ako na Slovensku vnímame cudzincov a aké sú fakty o migrácii.

Obyvatelia Slovenska majú relatívne málo osobných skúseností s cudzincami. O cudzincoch sa dozvedáme predovšetkým z médií, ktoré informujú najmä o problémoch spojených s migráciou. Podľa prieskumu agentúry Focus takmer polovica Slovákov nepozná osobne ani jedného cudzinca alebo cudzinku, ktorí žijú na Slovensku.

Výskum Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) zo septembra 2020 potvrdil, že ľudia s vlastnou migračnou skúsenosťou a kontaktom s cudzincami skôr vnímajú cudzincov ako prínos pre krajinu: myslí si to 42 % ľudí, ktorí majú na Slovensku cudzinca medzi príbuznými, na rozdiel od 11 % tých, ktorí ho medzi príbuznými nemajú. Podobne je to u tých, ktorí majú cudzincov medzi susedmi alebo kolegami (39 %, resp. 37 % považujú za prínos).

Významný vzťah medzi zastúpením cudzincov v spoločnosti a vnímaním migrácie ako problému ukázal aj celoeurópsky prieskum Eurobarometer 469 z októbra 2017. V krajinách s malým podielom cudzincov, medzi ktoré patrí napríklad Slovensko, Maďarsko alebo Bulharsko, vnímajú ľudia migráciu z krajín mimo EÚ ako problém. Naopak, obyvatelia krajín s vysokým podielom imigrantov ako Dánsko, Švédsko či Luxembursko považujú túto migráciu skôr za prínos.

Obavy z neznámeho tak ovplyvňujú postoje obyvateľov k migrácii a k cudzincom. Na Slovensku má mnoho ľudí pocit, že v krajine žije veľký počet migrantov – cudzincov, ktorí berú pracovné miesta Slovákom, sú záťažou pre štátny rozpočet a zvyšujú kriminalitu.

„Celkový obraz obyvateľov Slovenska o cudzincoch a migrácii nezodpovedá realite,“ uviedla Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku, ktorý v minulosti skúmal postoje obyvateľov Slovenska k migrantom.

Na faktoch záleží. V článku vyvraciame nasledujúce mýty:

Mýtus: Na Slovensku žije veľký počet cudzincov

Slovensko patrí v rámci Európskej únie ku krajinám s najnižším podielom cudzincov, nižší podiel má len Poľsko a Rumunsko. Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR koncom roku 2020 žilo v SR 150 012 cudzincov, čo je 2,75 % z celkovej populácie krajiny. Na porovnanie, v susednej Českej republike žilo 634-tisíc cudzincov.

Podľa údajov Eurobarometra 469 respondenti v prieskume z roku 2017 odhadli, že populáciu Slovenska tvorí 8,3 % cudzincov z krajín mimo EÚ, čo bolo takmer 14-násobok ich skutočného počtu.

„Štatisticky typický migrant žije v Slovenskej republike legálne, pochádza z krajiny mimo EÚ, je v produktívnom veku, prišiel za prácou, podnikaním, za štúdiom alebo za rodinou či partnerom, “ vysvetľuje Zuzana Vatráľová.

Vedeli ste, že:
V Bratislave žije približne štvrtina a v Bratislavskom kraji tretina všetkých cudzincov na Slovensku?

Počty odhalených osôb bez povolenia na pobyt na Slovensku sa podľa MV SR v období od migračnej vlny do Európy od roku 2015 ročne pohybujú medzi 814 a 1 317, počty odhalených pri prekročení štátnej hranice medzi 135 a 348 a počty na hraničnom priechode pri výstupe zo SR medzi 131 a 1 472. Celkovo je tak bez povolenia na pobyt na Slovensku každoročne odhalených len niekoľko tisíc ľudí.

Utečenci, ktorí požiadajú Slovensko o azyl, tvoria nepatrnú časť celkovej  migrácie. Počet žiadateľov o azyl je dlhodobo nízky a za posledné roky sa ustálil na niekoľko stoviek ročne. Napríklad v roku 2020 SR prijala 282 žiadostí o azyl. Od vzniku SR v roku 1993 do konca roku 2020 Slovensko prijalo 57 991 žiadostí o azyl a udelilo ho 874 osobám.

Vedeli ste, že:
Z krajín EÚ žije u nás najviac občanov Česka a Maďarska, z krajín mimo EÚ zase občanov Ukrajiny a Srbska. Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Trnava dokopy.

Mýtus: Cudzinci berú pracovné miesta Slovákom

48 % Slovákov je podľa prieskumu CVEK (2020) presvedčených, že cudzinci nám berú prácu.

„Proces zamestnania pracovníka pochádzajúceho z krajiny mimo Európskej únie je náročný a zdĺhavý. Pre zamestnávateľov je oveľa rýchlejšie a efektívnejšie zamestnať občana SR alebo inej krajiny EÚ. Zahraniční pracovníci nie sú uprednostňovaní na úkor slovenských zamestnancov. Povolenie prijať pracovníka z krajiny mimo EÚ dostane zamestnávateľ od štátu až vtedy, keď dokáže, že na Slovensku nenašiel vhodného kandidáta. Mnohé pozície sa dlhodobo nedarí obsadiť Slovákmi. Cudzinci vykonávajú práce v oblastiach, v ktorých chýbajú vhodní kandidáti a vypĺňajú tak medzery na pracovnom trhu. Ak zamestnávateľ nájde vhodného zahraničného pracovníka, môže udržať pracovné miesta aj pre Slovákov, ktorí s ním pracujú, môže udržať výrobu a uchádzať sa o nové zákazky. Profituje z toho ekonomika, zamestnávatelia aj zamestnanci,“ dopĺňa Zuzana Vatráľová.

36 % cudzincov – každý tretí cudzinec – si na Slovensku otvorilo firmu a potenciálne vytvorilo ďalšie pracovné miesta.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR každý štvrťrok zverejňuje zoznam nedostatkových profesií, ktoré sa nedarí obsadiť Slovákmi.

Vo viacerých profesiách už teraz chýbajú tisíce odborníkov. Od vypuknutia pandémie slovenský trh práce opustilo viac ako 10-tisíc zahraničných pracovníkov a chýbajú operátori výroby alebo montéri strojov a zariadení. Trendy hovoria aj o zvyšujúcom sa dopyte po špecialistoch v oblasti IT, účtovníctva, ošetrovateľstva či pedagogických pracovníkov.

Ministerstvo zdravotníctva SR odhadlo, že do roku 2030 bude chýbať viac ako 3 000 lekárov a takmer 10 000 zdravotných sestier. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií až štvrtina lekárov a každý tretí zubný lekár na Slovensku má viac ako 60 rokov.

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska a inštitútu INEKO (2018) 38 % oslovených firiem bolo  nútených odmietnuť zákazky v dôsledku nedostatku pracovnej sily. A každá druhá firma videla riešenie v zamestnávaní zahraničných pracovníkov.

Vedeli ste, že:
Počet zamestnaných cudzincov na Slovensku v roku 2020 bol 69 012 a tak približne na 35 zamestnancov pripadá 1 zamestnaný cudzinec? Najviac cudzincov – vyše 27-tisíc – bolo zamestnaných v Bratislavskom kraji.

Mýtus: Cudzinci sú záťažou pre štátny rozpočet

Väčšinu cudzincov na Slovensku tvoria zahraniční pracovníci z krajín mimo EÚ, ktorí prichádzajú do krajiny v produktívnom veku. Dane, odvody do sociálneho a zdravotného systému musia platiť v rovnakej výške ako Slováci. Všetci musia byť zdravotne poistení. Cudzinec z krajiny mimo EÚ musí so žiadosťou o povolenie na pobyt dokladovať, že má finančné prostriedky na svoj pobyt na Slovensku.

Po splnení podmienok majú cudzinci žijúci na Slovensku právo čerpať zo štátneho rozpočtu rôzne sociálne dávky, napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Na niektoré dávky – napríklad na príspevok pri narodení dieťaťa – majú právo po splnení podmienok len cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku.

Podmienky na poberanie dávok v nezamestnanosti sú pre cudzincov rovnaké ako pre občanov SR. Na vyplácanie tejto podpory musia odvádzať poistenie v nezamestnanosti po dobu stanovenú zákonom a musia byť zaevidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie.

V praxi sa napríklad cudzinci s prechodným pobytom na účel zamestnania či podnikania na Slovensku k dávke v nezamestnanosti nedostanú. Ak cudzinec ukončí podnikanie či ak stratí zamestnanie a do stanoveného času si nenájde nové, jeho povolenie na pobyt je zrušený a musí opustiť SR.

Vedeli ste, že:
Podľa údajov OECD bol v roku 2013 na Slovensku rozdiel medzi ekonomickým prínosom migrantov a benefitmi, ktoré zo štátneho rozpočtu čerpajú, takmer nulový. Vyplýva z toho, že Slovenská republika na cudzincov nedopláca.

Mýtus: Kriminalita cudzincov bude narastať

Mnoho ľudí sa v súvislosti s migrantmi obáva zvýšenia kriminality. Aj tu však dlhodobé štatistiky svedčia o opaku: kriminalita cudzincov medziročne klesá.

Počet obvinených cudzincov sa podľa Generálnej prokuratúry SR udržuje na rovnakej úrovni medzi 1 695 v roku 2007 po 1 271 obvinených v roku 2019. Celkový počet cudzincov v SR sa pritom viac ako strojnásobil, takže kým v roku 2007 žilo na Slovensku 41 214 cudzincov a obvinených ich bolo 4,1 %, v roku 2019 to pri počte 143 075 cudzincov nebolo ani jedno celé percento obvinených.

Cudzinci príchodom do novej krajiny spáchaním trestného činu riskujú oveľa viac ako Slováci. Môžu prísť o pracovné povolenie alebo ich môže krajina vyhostiť.

Viac informácií:

O migrácii na Slovensku.

O migrácii vo svete.

Pozrite si video: Mýty a fakty o migrantoch

Zrozumiteľné a vtipné vysvetlenie, v ktorom sa za 10 minút dozviete základné fakty:

  • Kto sú migranti a kto utečenci
  • Koľko a akých cudzincov je na Slovensku
  • Čo musia spĺňať, aby mohli na Slovensku žiť
  • Aké sú vysvetlenia najčastejších mýty o migrácii na Slovensku

Video pripravilo Zmudri.sk v spolupráci s IOM Slovensko.

Urobte si tiež kvíz a využite metodické materiály o migrácii, ktoré vytvorilo Zmudri.sk pre učiteľov: https://zmudri.sk/p/myty-a-fakty-o-migrantoch.


Údaje k: 17. 5. 2021

0
0
0
s2smodern