Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a štvornásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 1,9 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2017 ich u nás žilo o 11 204 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 12 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2017.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

104 451: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20172

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 1,92 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro päťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 104 451 v roku 2017).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto o niečo väčšie ako Prešov.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Bulharsko (1,03 %), Chorvátsko (0,98 %), Litva (0,65 %), Rumunsko (0,54 %) a Poľsko (0,39 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4,51 %) a Rakúsko (14,38 %).

41 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 22,8 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku, tvoria spolu 7,7 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 8 079.

51,8 %: Občania krajín Európskej únie tvoria viac ako polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 10,2 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (7,7 %) a Poľska (5,5 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (4,4 %), Talianska (2,8 %) a Rakúska (2,3 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v prípade migrantov z Rumunska (6,8 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2017 bolo v SR zamestnaných 8 692 Rumunov v porovnaní so 4 786 občanmi Maďarska a 4 635 občanmi Českej republiky.7

1/6,5: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (15,4 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.
  • Občania tretích krajín tvoria 48,2 % z celkového počtu cudzincov na Slovensku, čo predstavuje cca 0,93 % populácie. Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 50 395 ľudí by vytvorili mesto veľké ako Poprad.

49 478: Počet zamestnaných cudzincov v SR v roku 20179

  • Na 51 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden pracujúci cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov u nás vzrástol viac ako štrnásťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 49 478 v decembri 2017, z čoho bolo 21 752 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ.
  • V roku 2017 boli u nás zamestnaní cudzinci z viac ako 135 štátov sveta, najviac zo Srbska (12 259, medziročný nárast o 6 849), Rumunska (8 692), Maďarska (4 786), Česka (4 635) a Ukrajiny (4 626).11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria 74 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 706: Počet cudzincov, ktorí v roku 2017 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014. V roku 2016 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 170 a v roku 2017 sa zvýšil na 2 706.14

166: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201715

  • V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • V roku 2017 Slovenská republika udelila azyl 29 osobám. O azyl v SR najčastejšie žiadali občania Afganistanu, Vietnamu, Iraku, Sýrie a Pakistanu.
  • Z celkového počtu 58 633 žiadostí od roku 1993 bol udelený azyl 849 osobám a 709 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2016 a 2017 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2017 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2017/2017-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. 9. 2017 (5 441 899) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk/informativne-spravy/vsetky/b10cca15-62d7-4145-bd44-659fcf3ad2a9)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva – cudzinci (štatistika k 31. 12. 2015) (http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00157 a http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tps00178)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2017, december 2017 (http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2017/cudzinci_1712.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 3. štvrťroku 2017 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk/informativne-spravy/vsetky/d28f2ca3-f425-42dc-9a51-7611b03ede01)
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2017) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2017 (http://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=287666)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 16. 2. 2018

0
0
0
s2smodern
Zdieľať: