This article is published only in Slovak language.

Ženeva, 18. decembra 2010 – Je potrebné, aby si vlády uvedomili prospešnosť migrácie a šírili tento pohľad vo vzťahu k širokej verejnosti, hovorí Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) pri príležitosti Medzinárodného dňa migrantov. Pozitívny prínos migrantov pre spoločnosť je v dnešnej dobe často spochybňovaný, keďže mnohé vlády prijímajú krátkozraké opatrenia, predstavujúc túto skupinu populácie ako záťaž pre zotavujúce sa ekonomiky alebo systémy sociálneho zabezpečenia.

Napriek tomu prínos migrantov potvrdzujú početné dôkazy. Štúdia publikovaná University College London pred niekoľkými mesiacmi ukázala, že noví prisťahovalci z východnej Európy odviedli v rokoch 2008-2009 na daniach o 37 percent viac, ako získali na dávkach a z verejných služieb. Mnohí ďalší cudzinci pomohli pri poskytovaní nedostatkových verejných služieb ako doktori, zdravotné sestry alebo upratovačky v Štátnej zdravotnej službe. Iný nedávny výskum zdôraznil pozitívny podnikateľský dopad migrantských komunít na britské hospodárstvo.

V Spojených štátoch amerických Rada ekonomických poradcov prezidenta odhaduje ročné zisky z účasti migrantov na domácej ekonomike na  37 miliárd amerických dolárov. Viac ako jedna z 10 samostatne zárobkovo činných osôb v Spojených štátoch amerických je cudzincom.

„Napriek existujúcim dôkazom, len málo tém stále vyvoláva silnejšie reakcie ako migrácia. Na parlamentnej pôde, v uliciach miest, aj v rámci debát pri stole prebiehajú zapálené diskusie o dopade migrantov na národnú identitu, bezpečnosť, zamestnanosť, zdravotný a sociálny systém – všetko, čo tvorí štruktúru spoločnosti,“ hovorí generálny riaditeľ IOM William Lacy Swing. „Bohužiaľ, tieto diskusie sú často založené na emóciách a fikciách, pričom nemajú súvislosť so sociálnou a ekonomickou realitou. Migrácia dnes aj v budúcnosti bude determinovaná globálnymi ekonomickými, sociálnymi a demografickými trendmi, ktoré už naďalej nemôžu byť ignorované.“

Podľa poslednej správy IOM, tzv. World Migration Report, počet medzinárodných migrantov by mohol do roku 2050 dosiahnuť 405 miliónov, ak sa migrácia bude naďalej zvyšovať rovnakým tempom, ako za posledných 20 rokov.

Jedným z dôvodov tohto prudkého nárastu bude populačný úbytok v industrializovaných krajinách, pričom do roku 2050 sa očakáva pokles o takmer 25 percent. Tento vývoj markantne zvýši dopyt po pracovníkoch – migrantoch v čase, kedy pracovná sila v rozvojových krajinách stúpne z 2,4 miliardy v roku 2005 na 3,6 miliardy v roku 2040.

V mnohých krajinách budú pracovníci – migranti so všetkými úrovňami kvalifikácie potrební pre svoje znalosti a inovatívny prístup, ako aj pre pracovné pozície, ktoré domáce obyvateľstvo nevie alebo nechce obsadiť. Patrí sem najmä zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a osoby staršieho veku, verejné služby, odvetvie služieb, ako aj poľnohospodárstvo a stavebníctvo.

Podľa odhadov Svetovej banky, umožnením nárastu pracovnej sily v krajinách s klesajúcou populáciou čo i len o 3 percentá pripustením 14 miliónov pracovníkov – migrantov navyše medzi rokmi 2001 – 2025, by bol svet ročne bohatší o 356 miliárd amerických dolárov – pričom z týchto prostriedkov by profitovali prevažne rozvojové krajiny.

„Tieto čísla sa netýkajú len ekonomiky. Musia byť rovnako vnímané aj v ľudskom kontexte, keďže ekonomický rast je synonymom ľudského a sociálneho rozvoja a bezpečnosti,“ vysvetľuje William Lacy Swing. „V mnohých častiach sveta remitencie migrantov do veľkej miery prispeli pri pozdvihnutí komunít z extrémnej chudoby, priniesli jedlo na stôl, dali rodinám domov a deťom vzdelanie. Toto všetko predstavuje lepšiu budúcnosť pre nich a nepriamo aj pre celý svet.“

Migrácia je trvalým fenoménom nútiaci vlády vybrať si pre jej riadenie medzi scenárom „otvorenosti“ a politikou „ústupu“.

Politika „ústupu“ spočíva v udržaní status quo založenom na stereotypoch, strachu a politickom oportunizme. Je charakteristická reštriktívnymi migračnými politikami a nedostatočným dialógom na tému migrácie na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Na druhej strane, scenár „otvorenosti“ by prispel k uznaniu, že migrácia je neoddeliteľnou súčasťou globálnej ekonomiky a že vďaka prínosu migrantov by súčasná ekonomická kríza mohla byť plne prekonaná. Spočíval by v implementácii politík, ktoré by lepšie plnili zvyšujúce sa požiadavky spojené s pracovnou migráciou, chránili práva migrantov, podporovali pravidelný dialóg medzi domácimi a cieľovými krajinami a zdôrazňovali ekonomický a sociálny prínos migrantov v domovských i hosťujúcich krajinách.

„Výzva spočíva v nájdení humánnych a spravodlivých riešení, ktoré by umožňovali zladiť túžbu ľudí migrovať s národnou suverenitou štátov v súvislosti s pohybmi obyvateľstva. Spolupráca je nevyhnutná nie len z hľadiska zaistenia rešpektovania práv migrantov, ale aj rešpektovania kultúry a zákonov hosťujúcej krajiny zo strany migrantov,“ skonštatoval na záver William Lacy Swing.