This article is published only in Slovak language.

Bratislava, 30. novembra 2022 – Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ako národný koordinátor Európskej migračnej siete (EMN) v Slovenskej republike organizuje konferenciu EMN Dôstojné pracovné podmienky ako nástroj boja proti modernému otroctvu. Konferencia sa uskutoční 1. decembra 2022 v Bratislave.

The International Organization for Migration (IOM) aims to provide balanced and verified information on which the media, partners, donors and the public can make an informed opinion on migration, integration, foreigners and other relevant topics.

This section provides the media with official press releases and IOM articles, key information about IOM, recommendations and tips for journalists who want to write and publish articles about migrants. It also provides hyperlinks to contacts for migrant communities, governmental and research institutions and organizations working in the field of migration and integration of foreigners that could be helpful for journalists in their work.

We will be happy to provide you with more up-to-date information about our activities in the Slovak Republic as well as comments on the issues of migration and integration of migrants.

Contact for media:

Tel.: +421 2 5273 3791
E-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

Introduction of International Organization for Migration (IOM)

IOM Worldwide

International Organization for Migration (IOM) is an international, intergovernmental organization established in 1951 with the aim to assist displaced persons, refugees and migrants in Europe. At present, with 174 member states, IOM as a leading international organization in the field of migration acts with governments and migrants in order to manage humane and orderly migration.

IOM is committed to the principle that humane and orderly migration benefits migrants and society. To do so, IOM closely cooperates with intergovernmental and non-governmental partners, state institutions, civil society and migrants in every region of the world, promotes dialogue and cooperation on migration issues, develops research of the migration phenomenon as well as supports governments in understanding the complexity of modern migration.

IOM Global Website: www.iom.int

IOM in Slovakia

IOM has been present in Slovakia since 1996 when an Agreement between IOM and the Government of the Slovak Republic was signed, based on which the IOM office in Bratislava was established. In 2000 an IOM sub-office was opened in Kosice.

The main areas of IOM activity in Slovakia include assisted voluntary returns of migrants and their reintegration in countries of origin, prevention of trafficking in human beings and assistance to trafficked persons, and integration of migrants. IOM implements various types of activities within these areas, including provision of services to migrants, research, information campaigns, education and capacity building of key actors as well as increasing public awareness about migration issues.

Since 2006 IOM has operated the IOM Migration Information Centre (MIC) where legal, labour and social counselling is provided to migrants in order to facilitate their integration into the labour market and into the society as such. Since 2009 IOM has also served as the National Contact Point of the European Migration Network in Slovakia.

During more than 20 years of its presence in the Slovak republic IOM has assisted 1,500 migrants to return to their home countries. More than 18,000 clients and their families have been provided with complex integration counselling regarding the main areas of their stay and integration in Slovakia by the means of MIC, and nearly 140 victims of trafficking in human beings have been helped to return and reintegrate back to their lives.

IOM Slovakia activities are funded exclusively by projects.

IOM Slovakia Website: www.iom.sk

Other IOM Slovakia websites about its projects and activities:

IOM Migration Information Centre

IOM Assisted Voluntary Return and Reintegration Programme

European Migration Network – National Contact Point for the Slovak Republic

Safe Travel & Work Abroad – Mobile Application

Safe Travel

Before an interview

About them ALWAYS with them

Do allow the main persons involved in the story to have their say and include their statement/opinion in your reportage. You will achieve balanced reporting and the main persons involved will not be excluded from informing about them.

Do have the right contact

Contacts for members of minorities are very valuable, use them whenever possible. In Slovakia these are for instance the representatives of migrant communities who have lived or worked here for a longer period of time, they understand and speak Slovak and help members of their ethnic group during their stay in Slovakia and with their integration. Ask them for advice if you do not have enough information. They can provide you with information either directly or arrange a contact with another member of community. If they refuse to provide you with information, it may not necessarily mean that they are ignoring you or that they want to hide things and hold back the information. Maybe they just to not feel competent to respond or they do not have relevant information.

Speak one language

If you do not understand the language of your respondent sufficiently and you want to avoid misunderstandings caused by improvised interpretation but especially serious errors and wrongly interpreted information which may result in unpleasant consequences, ensure services of a professional interpreter. You will also obtain the information which you may not be otherwise able to understand or which the respondent would not share with you due to the lack of confidence. However, at the same time it is necessary to select a good interpreter with relevant experience who does not tend to shift the meaning of the interpreted words of your respondent or speak on his/her behalf. The interpreters can be recommended to you by the non-governmental organisations working in the area of migration/integration.

Things to have in mind during the preparation

  • Where do the migrants come from? What are the most common countries of origin of migrants and why?
  • What is the situation in the country of origin?
  • Why do they migrate – what are their reasons for moving and settling in the country?
  • How did they get into the country (in case of new migrants)?
  • Who are they? (Nationals of the EU countries or third countries? Illegal migrants? Asylum applicants? Migrants with residence permit for the purpose of employment, conducting a business, study, family reunification etc? Experts?
  • What do the migrants bring? What do they mean for the culture, economy, knowledge and expert level of the society?
  • What are their rights and which laws they have to abide by?
  • What are their stories?

During an interview

Respect personal space and customs

Pay attention to the cultural customs of foreigners – their serious violation or violation of their privacy – even if unintentional – may lead to their declining the interview. Cooperation stems from respecting the cultural differences.


Migrants mostly do not have any experience with appearing in the media. Some of them have never met a journalist in their life and they do not know what they can expect from you or what can be the consequences of their actions. People seeking shelter (e.g. victims of human trafficking or refugees) will be suspicious of any form of power including the media. During the interview provide the migrant with enough time to get to know you, create his/her own opinion about you and decide for himself/herself whether he/she will tell you his/her story. Sometimes it is more suitable to conduct the interview only during the second or later meeting.  

Clearly explain your intentions

Introduce yourself and notify the migrant of your intention to publish his/her story or statement in the media. If the migrant started to trust you do not abuse it. Ask the migrant for his/her permission to publish the information obtained during the interview. Respect his/her request if he/she asks for anonymity and does not want to make some information public or does not want to be photographed – do not put people at risk only because of getting the story. When publishing sensitive information, change the names and other details which could in any way lead to identification of the person.

Responsibility of a journalist for consequences

Depending on the topic you are working on, you may come across a migrant who can by his/her statement in the media put even his/her life in danger. However, such vulnerable person may not always be able to assess to what extent his/her statement in the media can put him/her at risk. Publishing the names and other details may lead to a situation where a human trafficker will track his/her victim down, people will identify a person who had been humiliated in various ways, the pursuers will learn about the asylum applicant etc. Ill-considered publishing of an exclusive story may not only be risky for migrants themselves but also their family members in the country of origin. We recommend, when contacting the vulnerable groups, to approach organisations which provide assistance to them. It may happen that in certain cases they will refuse to give you a name and other personal data or contacts of the client in the interest of whom they act – justifiably due to the above mentioned reasons.

Beware of the things we do not see

A migrant or his/her relatives may be in the vulnerable situation – they might have been victims of human trafficking, they were in danger of life or infringement of personal liberty or human rights in the country of origin, they could suffer a physical injury or psychological trauma at home or on the way, they are in the new country and experiencing a culture shock, they are afraid that the host country will expel them, they may be persecuted or accused of committing a crime. Therefore be perceptive. Ask the questions which will not disturb a fragile balance. Talk to children only with permission of their parents. If you feel that with your questions you are opening the secret chamber, the details of a child´s story can be provided indirectly by a parent, migrant´s story by a lawyer or assisting organisation. Pushing too much for talking about events which stigmatise them can result in migrants´ refusal to talk to you but it may also lead to deepening of their trauma.

Further recommendations for working with topics of migration and integration of foreigners

Objectivity and neutrality

Informing about minorities should be objective and neutral, as it would be in case of informing about majority society. Also important is the effort of a journalist to understand the cultural specifics and present a complex view with accurate, substantiated and updated information: reasons, context, facts, opinions of the parties concerned and consequences of particular situations.


Use the right and neutral terminology. References to origin, religion, colour of skin, nationality, belonging to ethnic minority should be used in connection with an individual or group of people only in case that this information is relevant in the context of a given report (not accidental when we run out of synonyms, neither intentional to cause sensation from something exotic). Also beware of expressions like fundamentalist, ethnic gangs, criminality of migrants (as a whole without connection to an act of a particular person). Reports using generalisations and incorrect naming can support prejudice, instigate negative attitudes to minorities, hatred, hostility and discrimination on the part of the majority and on the side of minority degrade its members, cause negative feelings, exclusion from society. In this way they can damage the whole migrant community and the whole topic/discussion on migration and migrants.

Overcome stereotypes and prejudice but not your own judgement

Beware of stereotypes which are present in our society, in people whom we quote, in our colleagues and also in ourselves. State accurate information even if it may surprise you. It is the only basis for objective and open discussion.

Verify the facts and details

Your sources of information may provide distorted or incomplete information. A migrant can see his/her situation subjectively and without context. Question and critically assess his/her statements. Rely on credible statistics and facts, state sources of quotations and use more sources (migrant, representative of assisting organisations, other persons emerging from the context).

At the end – ask yourself

  • Did I listen to what the people on both (more) sides say? Did I give space to all persons involved to have their say so that the story is not dominated by one-sided information or unsubstantiated feelings?
  • Did I verify the negative statements? Did I use more sources which confirmed truthfulness of the facts?
  • Are the accusations substantiated by credible evidence?
  • Were certain facts which are missing in the overall mosaic of the story un/intentionally withheld? Does the statement of each side make sense?
  • Did I find all the answers, even those to the most unpleasant questions?
  • Is the migrant status of the main protagonist of the story relevant?
  • Did I state the facts which question stereotypes and prejudice?
  • Did I draw from the reliable statistics and sources of data/facts?
  • Do I state the sources of quotations (with the exceptions due to preserving anonymity of the source)?
  • Am I sure of accuracy and origin of all the facts and data in my article?

Freedom of expression is a human right. Human rights also include the right to preservation of human dignity and right to protection against discrimination.

The document was prepared within the project Migrants in the Spotlight which was implemented by IOM in 2011. Thanks to Ms Marie Stracenská a Mr Richard Cookson for the suggestions when preparing these recommendations.

The following article is published only in the Slovak language. Definitions and interpretation of the terminology used in the field of migration in English can be found e. g. in the IOM Glossary on Migration.




















Prijatie prvkov inej kultúry (zmena kultúrnych zvyklostí ako myšlienky, vyjadrovanie, hodnoty, normy, správanie, inštitúcie) ako tej vlastnej pod vplyvom priameho a trvalého kontaktus inou kultúrou, najmä prostredníctvom migrácie alebo hospodárskej výmeny, médií alebo inými kanálmi.

Asistovaný dobrovoľný návrat 

V kontexte SR ide o poskytnutie logistickej, finančnej a/alebo inej materiálnej asistencie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený z územia SR a rozhodne sa vrátiť prostredníctvom programu asistovaných dobrovoľných návratov, ktorý v SR vykonáva IOM. Prostredníctvom tohto programu sa môžu vrátiť aj zaistení štátni príslušníci tretích krajín.


V slovenskom právnom poriadku podľa § 8 zákona o azyle Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania:

  • z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
  • z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
  • za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle túto formu ochrany udeľuje aj na účely zlučovania rodín.


Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil  podmienky stanovené zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), a ktorému Ministerstvo vnútra SR udelilo azyl.


Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“) je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (spolu tiež občania Únie*).

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.

Doplnková ochrana

Podľa § 13a zákona o azyle Slovenská republika poskytne doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Vážnym bezprávím pritom je:

  • uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
  • mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
  • vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na území SR, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok.


Vysťahovalec, t. j. človek migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte na dobu dlhšiu ako jeden rok.


Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.


Prisťahovalec, t. j. človek migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom na dobu dlhšiu ako jeden rok.


Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany migrantov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu migrantov na strane druhej.

Asimilačný model integrácie migrantov 

V asimilačnom modeli sú migranti vnímaní ako rovnoprávni členovia spoločnosti za predpokladu, že prijmú za svoje kultúrne vzorce hostiteľskej krajiny. Model uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Migrantom je umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, prípadne jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej spoločnosti.

Segregačný model integrácie migrantov 

Segregačný (alebo tiež „etnicko-exkluzivistický“) model je založený na minimalizácii kontaktov migrantov s príslušníkmi väčšinovej spoločnosti. Migrácia je vnímaná ako dočasná. Model umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa s tým, že po určitom období sa migranti vrátia domov za prácou. Tento model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti. Oddelenie komunít od väčšinovej spoločnosti umožňuje importovanie vzorcov správania a kultúry zo svojej pôvodnej krajiny, ktoré nie sú vždy v súlade s hodnotami hostiteľskej krajiny.

Multikultúrny model integrácie migrantov 

Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Multikulturalizmus nepredpokladá vytváranie nátlaku na prisťahovalcov, aby si osvojili kultúrne vzorce správania domácej spoločnosti; naopak, uznáva legitimitu rozličných kultúr a rovnosť etnických menšín. Štát preberá úlohy spojené s integráciou obyvateľov, pričom reflektuje ich odlišný kultúrny a sociálny pôvod.

Model individuálnej občianskej integrácie 

Tento model predstavuje určitý kompromis, kedy je adaptácia obojsmerná. Migranti akceptujú politický rámec hostiteľskej spoločnosti a prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry. Väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem. Tento model nezdôrazňuje skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu.

Interkultúrny dialóg 

Otvorená a úctivá výmena pohľadov a názorov medzi jednotlivcami a skupinami s rozličným etnickým, kultúrnym, náboženským a jazykovým pozadím založená na vzájomnom porozumení a rešpekte.


Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.

Kultúrny šok 

Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.

Maloletý bez sprievodu 

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele maloletý bez sprievodu nie je občan SR a nachádza sa na území SR bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Malý pohraničný styk 

Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.


Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.


Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu.Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:

  • zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
  • nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy, alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
  • legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
  • nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
  • dlhodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu aspoň jeden rok;
  • krátkodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ale kratšiu ako jeden rok; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

Migračné saldo 

Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo úbytok v danom štáte.


Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp. obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.

OSN rozlišuje dve skupiny migrantov podľa dĺžky pobytu:*

  • krátkodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu najmenej troch mesiacov, ale kratšej ako jeden rok;
  • dlhodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu minimálne jedného roka; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

* Pozn.: The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998.


Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, významov, postojov a hodnôt.

Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.

Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných kultúrnych systémov.

Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero odlišných sociokultúrnych skupín.


Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými národmi.

Nútená práca 

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO, 1930) v čl. 2 definuje nútenú prácu ako "každú prácu alebo službu, ktorá sa na nejakej osobe vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a ku ktorej sa táto osoba neponúkla dobrovoľne".

Ďalšie kľúčové prvky, ktoré sa môžu podľa ILO spájať so situáciami nútenej práce:

  • hrozba fyzického alebo sexuálneho násilia,
  • obmedzenie slobody pohybu pracovníkov,
  • dlžnícky vzťah,
  • neposkytnutie odmeny za prácu,
  • zadržiavanie pasu a iných identifikačných dokumentov,
  • hrozba udania príslušným úradom vzhľadom na nelegálny status pracovníka.

Obchodovanie s ľuďmi 

Podľa Trestného zákona trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.


Podľa zákona o pobyte cudzincov rozlišujeme tri druhy pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín:

  • Prechodný pobyt – oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie SR v čase, na ktorý mu bol udelený. Zväčša je viazaný na jeden účel. Podľa zákona o pobyte cudzincov môže štátny príslušník tretej krajiny na Slovensku získať prechodný pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej činnosti, výskumu a vývoja, zlúčenia rodiny alebo plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Prechodný pobyt sa cudzincom udeľuje na rôzne dlhý čas v závislosti od jeho účelu, v prípade potreby možno požiadať o jeho obnovenie. Prechodným pobytom je aj modrá karta Európskej únie.
  • Trvalý pobyt – štátny príslušník tretej krajiny môže na Slovensku získať trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
  • Tolerovaný pobyt – špecifický druh pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, alebo jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné, alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, alebo ak je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, alebo ak bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu.

Pobytový tábor 

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje komplexná starostlivosť o žiadateľov o azyl až do času právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu.

Readmisná dohoda 

Readmisné dohody upravujú podmienky odovzdávania a preberanie osôb, ktoré vstúpili alebo sa zdržiavajú na území členského štátu nelegálne. Pri všetkých aktivitách členských štátov platí, že prednosť je daná dobrovoľnému návratu osôb a až v prípade nemožnosti takéhoto prístupu je nutné pristúpiť k nútenému návratu. Readmisná politika SR je rozvíjaná a implementovaná v súlade s readmisnou politikou EÚ. SR ako členský štát EÚ je viazaná všetkými dohodami o readmisii uzatvorenými v mene EÚ s tretími krajinami.*

* Pozn.: Národný plán riadenia kontroly hraníc Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018, 2014.

Štátne občianstvo 

Trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom je súbor vzájomných práv a povinností stanovených právnym poriadkom daného štátu. Štátne občianstvo SR možno podľa zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov nadobudnúť narodením, voľbou*, osvojením alebo udelením.

* Pozn.: Dohovor medzi ČSSR a MĽR o úprave niektorých otázok štátneho občianstva č. 37/1961 Zb. a Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva č. 71/1981 Zb.

Štátny príslušník tretej krajiny 

Podľa zákona o pobyte cudzincov je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie*; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.


Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine a z dôvodu týchto obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. Utečencom je tiež osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá sa z vyššie spomenutých dôvodov nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho obvyklého bydliska. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.

Vnútorne vysídlená osoba 

Osoba alebo skupina osôb donútená ujsť alebo opustiť svoj domov alebo miesto svojho obvyklého pobytu, najmä v dôsledku alebo s cieľom predísť dôsledkom ozbrojeného konfliktu, situáciám všeobecného ohrozenia/násilia, porušovania ľudských práv alebo prírodných/človekom spôsobených katastrof, a ktorá neprekročila medzinárodne uznanú štátnu hranicu.

Vyhostenie (nútený návrat) 

  • Súdne vyhostenie –  jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom SR  ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Trest vyhostenia môže súd uložiť na 1 až 15 rokov.
  • Administratívne vyhostenie – podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. Vyhostenie sa nevykoná, ak by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo do krajiny, v ktorej mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.


Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.

Záchytný tábor 

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje vykonanie zdravotnej prehliadky a dočasný pobyt žiadateľov o azyl pred ich umiestnením v pobytovom tábore; žiadateľom o azyl sa bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie, základná zdravotnícka starostlivosť a vreckové; po ukončení karantény je žiadateľ o azyl ubytovaný v pobytovom tábore až do ukončenia konania o udelenie azylu.

Žiadateľ o azyl 

Podľa zákona o azyle najmä štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.


  • Asylum and Migration Glossary 3.0, European Migration Network (EMN), 2014.
  • Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
  • Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
  • Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma. Inštruktážny materiál. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
  • Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
  • Štefančík, Radoslav: Úrovne migračnej politiky. Politické vedy 3, 2011.
  • The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998
  • Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
  • Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
  • Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
  • Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. 
  • Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
  • Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon.
  • http://www.minv.sk/?formy-medzinarodnej-ochrany

EMN Asylum and Migration Glossary

PDF format, English version, 2018

A multilingual glossary on migration and asylum is prepared and updated in the framework of the European Migration Network (EMN) by the European Commission in cooperation with EU Member States and Norway. The glossary contains more than 450 expert terms and their translations into 23 European languages including Slovak.

EMN Asylum and Migration Glossary


Apart from publication the glossary is available also as an interactive tool on the European Commission website.

IOM Glossary on Migration

PDF format, English version, 2019

English glossary contains definitions and interpretation of the terminology used in the migration field. The glossary was compiled by the International Organization for Migration (IOM).

International organizations

International Organization for Migration (IOM)
www.iom.sk (Slovak republic), www.iom.int (IOM Headquarters)

UNHCR – United Nations High Commissioner for Refugees

NGOs and foundations

Caritas Slovakia

Human Rights League

Milan Šimečka Foundation

Open Society Foundation

OZ Marginal


People in Peril Association

Pontis Foundation

Slovak Humanitarian Council

Slovak NGDO Platform

Slovak State agencies

Migration Office of the Ministry of Interior of the Slovak Republic

Ministry of Labour, Social Affairs and Family of the Slovak Republic

Ministry of Interior of the Slovak Republic

Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic

Slovak National Centre for Human Rights

The Office of the Border and Alien Police of the Police Corps Presidium of the Ministry of the Interior of the SR

Central Office of Labour, Social Affairs and Family

Think-Tanks and research institutions

Centre for the Research of Ethnicity and Culture

Slovak Governance Institute

Institute for Public Affairs

RSS is an acronym for Really Simple Syndication. RSS is an easy way of receiving and reading new content from your favourite sections of the IOM Bratislava website without having to revisit the site constantly to check for updates.

How to obtain and read RSS feeds?

You need a so called RSS news reader programme, which in certain intervals checks for updates on the internet and informs you on news in contents you have chosen to be monitored by RSS feeds. If a new content in the chosen section is published on the internet, a new headline and a link to the full version of the article will be shown in your RSS news reader.

For Windows users, there are online applications such as FeedDemon, Bloglines, My Yahoo! and NewsGator which enable you to track the new content from RSS feeds.

IOM Bratislava RSS feeds

Once you have chosen an RSS reader, please choose from the available RSS feeds that will enable the content from the following sections of the IOM website to be tracked and actualized:

News and Events
Press Releases and Articles

You can subscribe to an RSS feed in various ways, including by dragging the URL of the RSS feed into your RSS news reader or by cutting and pasting the same URL into a new feed in your news reader.