Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a osemnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 5,13 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v decembri 2022 ich u nás žilo o 111 076 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 66,3 %.¹ , ktorý bol spôsobený najmä prílevom ľudí z Ukrajiny.

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta/migrantky so slovenským občanom/občankou, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za podnikaním, prácou a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2022.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

278 595: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v decembri 2022²

• Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 5,13 %.³
• Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro dvanásťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 278 595 v roku 2022).
• Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Košice a Poprad dokopy.

3.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie tretí najnižší podiel cudzincov⁴

• Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Poľsko (1,21 %) a Rumunsko (0,75 %).
• Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (5,96 %) a Rakúsko (16,99 %).
• Pre vojnu na Ukrajine boli nútení opustiť svoje domovy a Ukrajinu milióny ľudí. Aktuálnu situáciu v migrácii z Ukrajiny do susedných štátov a ďalších štátov Európy, ako aj migračné toky na Ukrajinu, uvádza UNHCR.⁵

67,5 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov⁶

• Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
• Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 12,3 % všetkých cudzincov na Slovensku.
• Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
• Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 4,6 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 12 866.

20 %: Občania krajín Európskej únie tvoria jednu pätinu všetkých cudzincov na Slovensku

• Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky (12 755), je ich 4,6 % z celkového počtu cudzincov v SR.⁷
• Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (3,5 %), Rumunska (2,5 %) a Poľska (6,2 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (1,6 %) a Talianska (1,1 %).

1/2: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (56,3 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ⁷

• Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch (156 881) najväčšie zastúpenie na Slovensku občania Srbska (18 215), Vietnamu (8 215), Ruskej federácie (7 436) a Severného Macedónska (2 842).
• Významný nárast zaznamenala skupina občanov z Ukrajiny, ktorí prichádzali na Slovensko v dôsledku vojny v ich rodnej krajine.

79,9 %: Podiel občanov z krajín mimo EÚ na celkovom počte cudzincov na Slovensku

• Tento podiel predstavuje cca 4,1 % celkovej populácie SR.
• Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 222 525 ľudí by občania z krajín mimo EÚ na Slovensku vytvorili mesto veľké takmer ako Košice.

87 998: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 2022⁸

• Na 28 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.⁹
• Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako 26-násobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 87 998 v decembri 2022, z čoho bolo 56 876 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
• V roku 2022 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 140 štátov sveta, najviac z Ukrajiny (33 419, zo Srbska (9 798), Rumunska (7 025), Česka (6 514) a Maďarska (5 574) .¹⁰
• Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria 62 % všetkých zamestnaných cudzincov.¹¹

11 791: Počet cudzincov, ktorí v roku 2022 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR¹²

• Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
• V roku 2020 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, bol 1 295, v roku 2021 stúpol na 1 769 a v roku 2022 stúpol na 11 791.¹³ Jedným z dôvodov nárastu bol zvýšený migračný tok tranzitnej migrácie na trase zo západného Balkánu.

547: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 2022¹⁴

• O azyl v SR v roku 2022 najčastejšie žiadali občania Ukrajiny, Turecka, Maroka, Bangladéša a Ruskej federácie.
• V roku 2022 Slovenská republika udelila azyl 23 osobám.
• Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.¹⁶
• Z celkového počtu 60 242 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 926 osobám a 853 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.¹⁷

¹ Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2021 a 2022 (http://www.minv.sk/?rocenky)
² ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf)
³ Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. septembru 2022 (5 428 792) (https://slovak.statistics.sk/LinkComposer/lc?l=SK_INF&c=05493527-5302-4b03-b766-a30e20902800)
⁴ Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2021) (https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00157/default/table?lang=en a https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00178/default/table?lang=en)
⁵ UNHCR - Operational Data Portal: Ukraine Refugee Situation (https://data.unhcr.org/en/situations/ukraine)

6 Pozri [2]
7 Pozri [2]
⁸ Pozri [2]
⁹ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2022, december 2022 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2022/cudzinci_2212.xlsx)
¹⁰ Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v roku 2022 (2 488 000, po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí) (https://www.susr.sk/LinkComposer/lc?l=SK_INF&c=1110dcef-9bde-4c43-bce9-1ea2cd55a7c2).
¹¹ Pozri [9]
¹² Pozri [9]
¹³ Pozri [2]
¹⁴ ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2021) (http://www.minv.sk/?rocenky)
¹⁵ Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v 1. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2021 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=433405) a Štatistická správa za rok 2022 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=468036)
¹⁶ Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
¹⁷ Pozri [15]

Aktualizácia: 27. 3. 2023.