Malo to byť prekvapenie. Bolo chladné februárové ráno, no radosť z nadchádzajúceho okamihu, ktorý môže niekomu zmeniť život, nás cestou, ako sme viezli balík  do Humanitárneho centra v Gabčíkove, hriala pri srdci. Pripravili sme všetko v kancelárii IOM a odolali myšlienke pridať mašľu na vrch krabice olepenej páskou IOM. Zavolali sme jej. Do miestnosti nakukla jednoducho, ale elegantne oblečená pani okolo sedemdesiatky, nevediac, čo čakať. A potom zalapala po dychu. 

Tetiana má 74 rokov a stále je plná energie a temperamentu. Teraz, keď sa jej zdravotný stav zlepšil, si chce znovu splniť svoje sny. /Foto  © VLADIMÍR ŠKUTA PHOTOGRAPHER/

Tetiana po prvýkrát navštívila Charkov, keď mala 16 a odvtedy na toto prekrásne mesto na severovýchode Ukrajiny nemohla zabudnúť. Vyštudovala históriu na Doneckej univerzite v juhovýchodnej Ukrajine, kde spoznala aj budúceho manžela. Týždeň po tom, čo sa na Doneckej univerzite stretli po prvý raz, Piotr vedel, že Tetiana je tá pravá. Spolu si založili rodinu v jej rodnej Konstantinovke, v priemyselnom meste v Doneckej oblasti. Piotr učil technické práce na strednej škole a mladá Tetiana sa neskôr dala na výučbu pracovného vyučovania. Podobne, ako jej manžel, bola manuálne zručná a našla záľubu v tvorivej práci, ako je šitie, pletenie, vyšívanie, háčkovanie a záhradkárstvo. Často na nejakom modeli pracovala vo voľnom čase, aby zaujala a motivovala svojich študentov.   

„Žili sme bežný život a mali sme ho radi,“ spomína Tetiana a oči jej žiaria radosťou. „Nebola to prechádzka ružovou záhradou,“ priznáva, „ale boli sme šťastní a Piotr bol skvelý otec.“ Ich deti, Dasha a Kateryna, vyrástli a na Tetianinu radosť sa rozhodli študovať na univerzitách v milovanom Charkove. Staršia Dasha šla za láskou do zahraničia, mladšia Kateryna zostala v Charkove. 

Postupom času sa Tetiana túžila čoraz viac vrátiť do Charkova, a nielen kvôli dcére. Mesto ju očarilo už dávnejšie a vždy sa tam chcela vrátiť. Milovala jeho atmosféru a históriu, prechádzky po bulvároch, parkoch a brehu rieky. Vo veku 57 rokov sa s manželom presťahovala späť do Charkova, aby si splnila sen a bola bližšie k dcére a vnúčatám.

Po Piotrovej smrti v roku 2017 mala Tetiana pocit, že stratila oporu a zo života sa jej začala vytrácať radosť. Časté ochorenia dýchacích ciest v kombinácii so záchvatmi vyvolanými stresom zo straty manžela spôsobili u nej zhoršenie zdravotného stavu a spolu s diagnózou astmy jej do života pribudli predpísané lieky a kyslíková terapia. Hoci sa jej stav neskôr stabilizoval, zostala závislá na liečbe odporúčanej lekárom.

Rodina žila pokojným životom až do 24. februára 2022, kedy krajinou, domami a všetkými obyvateľmi Ukrajiny začali otriasať výbuchy, streľba a smrtiace drony. „Vôbec som neverila, že by Rusko mohlo napadnúť Ukrajinu,“ hovorí dcéra Kateryna veľmi dobrou slovenčinou. Ako vyštudovaná farmaceutka na Ukrajine najprv pracovala vo výskume rastlinných prípravkov, kde sa dokonca stala spoluautorkou jedného z patentov. Začiatkom februára 2022 práve nastúpila na nové miesto v ukrajinskej farmaceutickej spoločnosti a mala úplne iné životné plány.

V nádeji, že sa invázia čoskoro skončí, sa Tetiana s rodinou a priateľmi prvé týždne skrývala v podzemí svojho viacposchodového bytového domu. Stres, neistota a chladné a vlhké prostredie suterénu však Tetiane sťažovali dýchanie. Poslednou kvapkou bol deň, kedy sa útoky presunuli z okraja Charkova, Saltivky, do centra mesta a raketa dopadla do nákupného centra neďaleko ich domu. Z Ukrajiny odišli 11. marca.

Tetiana, jej dcéra Kateryna a dve vnúčatá si zbalili všetko potrebné a cenné a vybrali sa na Slovensko. Táto krajina im bola geograficky aj kultúrne blízka a od známych počuli, že Slovensko je pokojné a bezpečné miesto. V polovici marca dorazili do Humanitárneho centra v Gabčíkove na juhu krajiny.

IOM Slovensko pôsobilo v Humanitárnom centre v Gabčíkove od konca marca 2022 do konca marca 2024. V zariadení s kapacitou 1000 lôžok v ňom našlo dočasné ubytovanie približne 2500 žien, mužov a detí vrátane starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, ktorí utekali pred vojnou z Ukrajiny. V rôznych časových úsekoch tu tím IOM poskytoval podporu pri každodennom riadení Centra, kyvadlovú dopravu, sociálne, pracovné a právne poradenstvo, ako aj starostlivosť o duševné zdravie a psychosociálnu podporu. Pracovníci IOM tiež distribuovali humanitárnu pomoc, organizovali informačné stretnutia o bezpečnej práci a ochrane pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, ponúkali komunitné aktivity a kurzy slovenského jazyka.  

Nádej, že vojna na Ukrajine sa skončí o pár dní, týždňov, či snáď mesiacov a oni sa čoskoro vrátia domov, zhasla, a postupne ju nahradila potreba zorganizovať si život nanovo. Kateryna si našla prácu v mimovládnej organizácii v tom istom Humanitárnom centre, kde mala na starosti aktivity s deťmi predškolského veku. Jej deti, vtedy 16-ročný Daniel a 9-ročný Mark, nastúpili do základných a stredných škôl v blízkosti.

Životné údery, najmä stres z vojny, si na Tetiane vybrali svoju daň. Počiatočnú úľavu podporenú príchodom na bezpečné miesto s čistým vzduchom vystriedalo niekoľko astmatických a panických záchvatov. Tetiana skončila v nemocnici v neďalekom okresnom meste. Neskôr sa dostala do starostlivosti ambulancie zriadenej v Humanitárnom centre a vďaka pravidelnému prístupu k terapii sa jej stav stabilizoval. 

Vďaka IOM Slovensko a jej implementačnému partnerovi Equita bol Tetiane na základe jej astmatickej anamnézy darovaný kyslíkový koncentrátor. Sama si ho kúpiť nemohla, bolo to úplne mimo jej možností. /Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2024./

Tetiana chodievala do kancelárie IOM, kde sa jej dostalo pomoci prostredníctvom sociálneho poradenstva a pri komunikácii so zdravotníckymi zariadeniami. Od januára 2024 sa viditeľne necítila dobre. Priznala, že lekárska služba v centre sa zatvorila a jej chýba kyslík. „Vedela som o jej zdravotnom stave a pochopila som, že naliehavo potrebuje pravidelnú kyslíkovú terapiu, ktorá je pre ňu dôležitá až život zachraňujúca,“ vysvetľuje Katia, pracovníčka IOM v Humanitárnom centre v Gabčíkove. IOM Slovensko s odbornou asistenciou implementačného partnera Equita darovalo Tetiane kyslíkový koncentrátor. „Pre nás bola kúpa kyslíkového koncentrátora nemožná, ba priam z ríše fantázie,“ komentuje dcéra Kateryna, šťastná aj znepokojená o mamu zároveň znepokojená o mamu.

Tetiana teraz môže voľnejšie dýchať a nemusí sa toľko obávať záchvatov. /Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2024./

Pred vojnou človek nikdy úplne neutečie. Zostáva prítomná niekde na pozadí každodenného života, v podvedomí, v spomienkach, ktoré sa vracajú v zábleskoch, v myšlienkach na blízkych, ktorí zostali doma, a v správach, ktoré nás vždy dostihnú, či sa nám to páči alebo nie. Tetiana cítila, že nemôže zostať uviaznutá v situácii spôsobenej eskaláciou medzinárodného konfliktu. V Humanitárnom centre si našla rovnako zmýšľajúcich priateľov a spoločne vytvorili spevácku a tanečnú skupinu. Nazvali ju „Nadeja“, čo v preklade znamená „Nádej“. Vystupovali s ňou už na desiatke koncertov v Humanitárnom centre aj v hlavnom meste Bratislava. Vo februári tím IOM zorganizoval tanečný večer pre starších ľudí žijúcich v Humanitárnom centre. Tetiana zažila príjemný čas v spoločnosti nových priateľov a vrátila sa k tomu, čo ju kedysi bavilo.

„Bolo to úžasné,“ hovorí prekypujúc radosťou. „Vrátili sa mi spomienky na to, ako sme s Piotrom radi tancovali,“ dodáva s nostalgiou v očiach.  

Program duševného zdravia a psychosociálnej podpory (MHPSS) je neoddeliteľnou súčasťou intervencie IOM v humanitárnych a migračných krízach. Tie predstavujú značný stres pre jednotlivcov, rodiny, skupiny a komunity. IOM využíva komunitný prístup, ktorý vníma ľudí postihnutých krízou ako aktívnych účastníkov, podporuje ich zotavenie a odolnosť a obnovuje ich schopnosť plnohodnotne žiť.

Kateryna sa pripravuje na doplnkovú skúšku z farmácie a chce si nájsť prácu v tejto oblasti. /Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2024./

Tetianina dcéra Kateryna sa prihlásila na kurzy slovenského jazyka, ktoré v Centre organizovalo IOM. Hoci jej pracovné povinnosti neumožňovali navštevovať všetky hodiny, počas konzultácií v IOM postupne prešla zo svojho rodného jazyka na slovenčinu. Vďaka podpore IOM a Kateryninej vytrvalosti jej bol uznaný vysokoškolský diplom a teraz sa pripravuje na doplňujúcu skúšku z farmácie. To jej umožní uchádzať sa o miesta farmaceutky a začať pracovať vo svojej profesii. „S dobrou prácou sa o živote premýšľa ľahšie,“ uvažuje Kateryna. Jej nové ideály sú jednoduché: mať bývanie, prácu v odbore a deti v škole.

Dnes má Tetiana 74 rokov a stále je plná energie a temperamentu. Teraz má väčšiu istotu, že sa jej zdravie zlepší a bude si môcť ešte splniť sny, ktoré jej ukradla vojna. Užívať si čas s rodinou a vnúčatami, stretávať sa so starými i novými priateľmi a robiť veci, ktoré ju bavili a ktoré mala rada. „Teraz môžem voľnejšie dýchať a nemusím sa toľko obávať záchvatov, vysvetľuje Tetiana. Potrebuje byť aktívna a opäť sa otvoriť svetu. Chce vdychovať nový život.

Kateryna sníva o práci farmaceutky a Tetiana si chce užívať čas s rodinou a priateľmi. /Foto © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2024./

TEXT: Jana HÖNSCHOVÁ 

PHOTO: VLADIMÍR ŠKUTA PHOTOGRAPHER, © Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) 2024.

So štedrou podporou: