Cieľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) je poskytovať vyvážené a podložené informácie, na základe ktorých si médiá, partneri, donori i verejnosť môžu utvárať informovaný obraz o migrácii, integrácii, cudzincoch a ďalších témach v pôsobnosti IOM.

Táto sekcia ponúka médiám oficiálne tlačové správy a články IOM, kľúčové informácie o IOM, odporúčania a dobré rady pre novinárov, ktorí chcú spracovať a publikovať tému s informáciami o cudzincoch, a odkazy s kontaktmi na komunity migrantov, štátne a výskumné inštitúcie a organizácie pôsobiace v oblasti migrácie a integrácie cudzincov, ktoré môžu byť nápomocné novinárom pri ich práci.

Sme pripravení poskytnúť Vám aktuálne informácie o aktivitách Úradu IOM v SR a vyjadrenia k otázkam z oblasti migrácie a integrácie cudzincov.

Kontakt:
Tel.: 02 – 5273 3791
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Predstavenie Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM)

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) je popredná medzivládna organizácia v oblasti migrácie, ktorá poskytuje služby, poradenstvo a pomoc vládam aj migrantom.

IOM vo svete

IOM bola založená v roku 1951 s cieľom pomáhať presídleným osobám, utečencom a migrantom v Európe. V septembri 2016 sa stala súčasťou systému Organizácie Spojených národov (OSN). V súčasnosti má IOM 173 členských štátov a 8 štátov so štatútom pozorovateľa.

Poslanie a činnosť IOM vychádzajú z princípu, že humánna a organizovaná migrácia prináša prospech migrantom aj spoločnosti. IOM v spolupráci s vládami, migrantmi, štátnymi inštúciami, medzivládnymi a mimovládnymi partnermi a občianskou spoločnosťou vo všetkých oblastiach sveta vyvíja úsilie na riešenie migračných otázok, podporuje dialóg a spoluprácu v oblasti migrácie, rozvíja výskum fenoménu migrácie a podporuje vlády v pochopení komplexnosti modernej migrácie.

Webová stránka Ústredia IOM: www.iom.int

IOM na Slovensku

Na Slovensku má IOM zastúpenie od roku 1996, keď bola podpísaná dohoda medzi vládou SR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, na základe ktorej vznikol Úrad IOM v Bratislave. V roku 2000 vznikla pobočka úradu v Košiciach. Od roku 2006 IOM prevádzkuje Migračné informačné centrum IOM (MIC), ktoré poskytuje právne, sociálne a pracovné poradenstvo migrantom s cieľom podporiť ich integráciu na trhu práce a do spoločnosti. Od roku 2009 je IOM aj národným kontaktným bodom Európskej migračnej siete na Slovensku.

IOM na Slovensku vyvíja aktivity najmä v oblasti asistovaných dobrovoľných návratov migrantov do krajiny pôvodu a podpory ich reintegrácie, prevencie obchodovania s ľuďmi a pomoci obchodovaným osobám a integrácie migrantov do spoločnosti. V rámci týchto a ďalších oblastí IOM vyvíja rôzne typy aktivít, napr. poskytovanie služieb migrantom, výskum, informačné kampane, vzdelávanie a budovanie kapacít kľúčových aktérov a zvyšovanie povedomia verejnosti o rôznych oblastiach migrácie.

IOM počas svojej 22-ročnej činnosti na Slovensku asistovala 1 500 migrantom pri návrate do domovskej krajiny, prostredíctvom MIC poskytla komplexné integračné poradenstvo viac ako 18 000 klientom a ich rodinám v hlavných oblastiach života pri ich integrácii a pobyte na Slovensku a pomohla sa vrátiť a opätovne sa začleniť do svojho života takmer 140 obetiam obchodovania s ľuďmi. Prečítajte si podrobnejšie výsledky IOM na Slovensku.

Aktivity IOM sú financované výhradne prostredníctvom projektov.

Webová stránka IOM Slovensko: www.iom.sk

Ďalšie webové stránky IOM Slovensko o jej aktivitách:

Migračné informačné centrum IOM
www.mic.iom.sk

Program asistovaných dobrovoľných návratov a reintegrácií
www.avr.iom.sk

Európska migračná sieť – Národný kontaktný bod v SR
www.emn.sk

Webová stránka aplikácie SAFE Travel & Work Abroad
www.safe.iom.sk

Webová stránka Bezpečné cestovanie
www.bezpecnecestovanie.iom.sk

Pred rozhovorom

O nich VŽDY s nimi

Umožnite hlavným aktérom príbehu, aby sa vyjadrili a začleňte ich vyjadrenie/názor do vašej reportáže. Dosiahnete vyváženosť spravodajstva a hlavní aktéri nebudú vylúčení z informovania o nich samých.

Majte správny kontakt

Kontakty na príslušníkov menšín sú veľmi cenné, používajte ich, ak je to možné. Na Slovensku sú to napríklad zástupcovia komunít migrantov, ktorí tu žijú a pracujú dlhší čas, rozumejú a rozprávajú po slovensky, pomáhajú príslušníkom svojho etnika pri pobyte na Slovensku a ich integrácii. Požiadajte ich o radu, ak nemáte dostatok informácií. Môžu vám ich poskytnúť buď priamo oni alebo vám môžu sprostredkovať kontakt na iného člena komunity. Ak vám odmietnu poskytnúť informácie, nemusí to ešte znamenať, že vás ignorujú alebo chcú veci tajiť a zamlčiavať. Možno sa len necítia kompetentní alebo nemajú relevantné informácie.

Hovorte jedným jazykom

Ak dostatočne nerozumiete jazyku, ktorým rozpráva váš respondent, a ak chcete predísť nedorozumeniam spôsobeným improvizovaným prekladom, no najmä závažným pochybeniam a zle interpretovaným informáciám, ktoré môžu ústiť do nepríjemných dôsledkov, zabezpečte si profesionálneho tlmočníka. Získate tiež informácie, ktorým by ste inak možno nerozumeli alebo o ktoré by sa s vami pre nedostatok dôvery respondent nepodelil. Zároveň je však potrebné zvoliť si kvalitného tlmočníka so skúsenosťami v danej problematike, ktorý nemá tendenciu posúvať význam prekladaných slov vášho respondenta prípadne zaňho rozprávať. Tlmočníkov vám môžu odporučiť mimovládne organizácie pracujúce v oblasti migrácie/integrácie.

Na čo myslieť pri príprave

  • Odkiaľ migranti pochádzajú? Aké sú najčastejšie krajiny pôvodu migrantov a prečo?
  • Aká je situácia v krajine pôvodu?
  • Prečo migrujú – aké sú ich dôvody na presun a usadenie sa v krajine?
  • Ako sa dostali do krajiny? (v prípade nových migrantov)
  • Kto sú? (Štátni príslušníci krajín Európskej únie alebo tretích krajín? Ilegálni migranti? Žiadatelia o azyl? Migranti s povolením na pobyt za účelom zamestnania, podnikania, štúdia, zlúčenia rodiny a i.? Odborníci?)
  • Čo migranti prinášajú? Čo znamenajú pre kultúru, ekonomiku, vedomostnú a odbornú úroveň spoločnosti?
  • Aké sú ich práva a aké zákony musia dodržiavať?
  • Aké majú príbehy?

Počas rozhovoru

Rešpektujte osobný priestor a zvyklosti

Pozor na kultúrne zvyklosti cudzincov – ich hrubé porušenie alebo narušenie ich súkromia – aj keď neúmyselné – môže viesť k odmietnutiu poskytnúť rozhovor. Spolupráca pramení z rešpektovania kultúrnych rozdielov.

Trpezlivosť

Migranti väčšinou nemajú žiadnu skúsenosť s vystupovaním v médiách. Niektorí v živote nestretli novinára a nevedia, čo môžu od vás čakať, resp. aké môže mať ich konanie dôsledky. Ľudia, ktorí hľadajú útočisko (napr. obete obchodovania s ľuďmi alebo utečenci), budú podozrievaví voči akejkoľvek forme moci – vrátane médií. Pri rozhovore dajte migrantovi dostatok času, aby vás spoznal, vytvoril si na vás názor a sám sa rozhodol, či vám vyrozpráva svoj príbeh. Niekedy je vhodnejšie uskutočniť rozhovor až na druhom či neskoršom stretnutí.

Jasne vysvetlite svoje zámery

Predstavte sa a upozornite migranta na svoj úmysel publikovať jeho príbeh alebo vyjadrenie v médiách. Ak vám migrant začal dôverovať, nezneužívajte to. Na zverejnie informácií získaných z rozhovoru si vypýtajte jeho súhlas. Rešpektujte jeho prianie, ak požiada o anonymitu a nechce zverejniť niektoré informácie alebo sa nechce nechať vyfotografovať – nevystavujte ľudí riziku len preto, aby ste získali príbeh. Pri zverejňovaní citlivých informácií zmeňte mená a iné detaily, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli viesť k identifikácii tejto osoby.

Zodpovednosť novinára za následky

V závislosti od spracovávanej témy môžete naraziť na migranta, ktorého môže výpoveď v médiách ohroziť dokonca na živote. Takto ohrozená osoba však vždy nemusí byť schopná usúdiť, do akej miery ju výpoveď v médiách môže ohroziť. Zverejnenie mien a iných detailov môže viesť k tomu, že obchodník s ľuďmi opäť vypátra svoju obeť, spoločnosť identifikuje vo svojom okolí osobu, ktorá bola rôznym spôsobom ponížená, prenasledovatelia sa dozvedia o žiadateľovi o azyl a pod. Neuváženým zverejnením exkluzívneho príbehu sa môžu dostať do nebezpečenstva jednak samotní cudzinci, ale aj ich rodinní príslušníci v krajine pôvodu. Odporúčame vám, aby ste sa pri kontaktovaní zraniteľných skupín obrátili na organizácie, ktoré im poskytujú asistenciu. Môže sa stať, že v istých prípadoch vám odmietnu poskytnúť meno a ďalšie osobné údaje či kontakty klienta, v prospech ktorého konajú – opodstatnene, z vyššie uvedených dôvodov.

Pozor na to, čo nevidíme

Cudzinec, resp. jeho príbuzní sa môžu nachádzať v zraniteľnej situácii – mohli sa stať obeťou obchodovania s ľuďmi, v krajine pôvodu im hrozila smrť alebo obmedzovanie osobnej slobody či ľudských práv, doma alebo cestou mohli utrpieť fyzické zranenie či psychickú traumu, nachádzajú sa v novej krajine a prežívajú kultúrny šok, obávajú sa, že ich hostiteľská krajina vyhostí, môžu byť prenasledovaní alebo sami obvinení zo spáchania trestného činu. Buďte preto vnímavý. Klaďte otázky, ktoré nenarušia krehkú rovnováhu. S deťmi sa rozprávajte len s povolením ich rodičov. Ak tušíte, že svojimi otázkami otvárate 13. komnatu, detaily príbehu dieťaťa vám môže sprostredkovane poskytnúť rodič, príbeh migranta zase právnik či pomáhajúca organizácia. Prílišné naliehanie na vyrozprávanie udalostí, ktorými sú stigmatizovaní, môže mať za následok, že sa s vami migranti odmietnu rozprávať, ale môže viesť aj k prehĺbeniu ich traumy.

Ďalšie odporúčania pri spracovávaní témy migrácie a integrácie cudzincov

Objektivita a neutralita

Informovanie o menšinách by malo byť objektívne a neutrálne, ako by to bolo v prípade informovania o väčšinovej spoločnosti. Dôležitá je i snaha novinára pochopiť kultúrne špecifiká a predstaviť komplexný pohľad s presnými, podloženými a aktuálnymi informáciami: príčiny, kontext, fakty, názory dotknutých strán a dôsledky jednotlivých situácií.

Slovník

Používajte správnu a neutrálnu terminológiu. Zmienka o pôvode, vierovyznaní, farbe pleti, národnosti, príslušnosti k etnickej menšine by mala byť použitá v súvislosti s jednotlivcom alebo skupinou ľudí iba v prípade, že táto informácia je v kontexte daného príspevku relevantná (nie náhodná, keď sa nám minú synonymá; ani zámerná na vyvolanie senzácie z niečoho exotického). Pozor tiež na výrazy ako fundamentalista, etnické gangy, kriminalita migrantov (ako celku, bez nadväznosti na čin konkrétnej osoby). Reportovanie takéhoto formátu s použitím zovšeobecnenia a nesprávnych pomenovaní môže na strane spoločnosti podporovať predsudky, podnecovať negatívne postoje k menšinám, nenávisť, nepriateľstvo a diskrimináciu a na strane menšiny degradovať jej členov, vyvolávať negatívne pocity, vylúčenie zo spoločnosti, čím môže poškodiť celú komunitu migrantov a celú tému/diskusiu o migrácii a migrantoch.

Prekonajte stereotypy a predsudky, ale nie svoj úsudok

Pozor na stereotypy, ktoré sú v našej spoločnosti, v ľuďoch, ktorých citujeme, v našich kolegoch, aj v nás samotných. Uvádzajte presné informácie, aj keď nás samých niekedy prekvapia, sú jediným základom pre objektívnu a otvorenú diskusiu a vytváranie takéhoto prostredia v našej spoločnosti.

Overujte si fakty a detaily

Zdroje informácií môžu podávať skreslené alebo neúplné informácie. Migrant môže vidieť svoju situáciu subjektívne a bez súvislostí. Či už ako účastník diania povie jednu stranu veci, alebo môže obhajovať záujmy (svoje, príbuzných, komunity) a prispôsobuje tomu informácie (zamlčanie, zmena a pod.). To isté platí o ktorejkoľvek strane, ktorá chce prostredníctvom vás prerozprávať svoju verziu informácií. Spochybňujte a kriticky posudzujte tieto tvrdenia. Opierajte sa o dôveryhodné štatistiky a fakty, uvádzajte zdroje citácií a používajte viacero zdrojov (migrant, zástupca pomáhajúcej organizácie, ďalšie osoby vyplývajúce z kontextu).

Na záver – pýtajte sa samých seba

  • Vypočul som si, čo hovoria ľudia na oboch (viacerých) stranách? Dal som priestor všetkým aktérom, aby sa vyjadrili a príbehu nedominovali jednostranné informácie, resp. nepodložené pocity?
  • Preveril som negatívne tvrdenia? Využil som viacero zdrojov, ktoré mi potvrdili pravdivosť faktov?
  • Sú obvinenia podložené dôveryhodnými dôkazmi?
  • Neboli ne/úmyselne zamlčané určité fakty, ktoré chýbajú do celkovej mozaiky príbehu? Dáva výpoveď každej strany zmysel?
  • Našiel som všetky odpovede, dokonca aj na tie najnepríjemnejšie otázky?
  • Je migrantský status hlavného protagonistu príbehu relevantný?
  • Uviedol som skutočnosti, ktoré spochybňujú stereotypy a predsudky?
  • Čerpal som z dôveryhodných štatistík a zdrojov dát/faktov?
  • Uvádzam zdroje citácií (až na výnimky z dôvodu zachovania anonymity zdroja)?
  • Som si istý presnosťou a pôvodom všetkých faktov a údajov v mojom článku?
Sloboda slova je ľudské právo. Ľudskými právami sú aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a právo na ochranu pred diskrimináciou.

Dokument vznikol v rámci projektu Migranti v centre pozornosti (Migrants in the Spotlight), ktorý IOM realizovala v roku 2011. Ďakujeme p. Marii Stracenskej a p. Richardovi Cooksonovi za podnety pri spracovaní týchto odporúčaní.

A

C

D

E

I

K

M

N

O

P

R

S

U

V

X

Z

Ž

 

Akulturácia

Prijatie prvkov inej kultúry (zmena kultúrnych zvyklostí ako myšlienky, vyjadrovanie, hodnoty, normy, správanie, inštitúcie) ako tej vlastnej pod vplyvom priameho a trvalého kontaktus inou kultúrou, najmä prostredníctvom migrácie alebo hospodárskej výmeny, médií alebo inými kanálmi.

Asistovaný dobrovoľný návrat 

V kontexte SR ide o poskytnutie logistickej, finančnej a/alebo inej materiálnej asistencie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je administratívne vyhostený z územia SR a rozhodne sa vrátiť prostredníctvom programu asistovaných dobrovoľných návratov, ktorý v SR vykonáva IOM. Prostredníctvom tohto programu sa môžu vrátiť aj zaistení štátni príslušníci tretích krajín.

Azyl

V slovenskom právnom poriadku podľa § 8 zákona o azyle Slovenská republika udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania:

  • z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
  • z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,
  • za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov, ktoré môže zvážiť správny orgán. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Zákon o azyle túto formu ochrany udeľuje aj na účely zlučovania rodín.

Azylant

Cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), čím bol uznaný za utečenca a bola mu poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. V slovenskom právnom poriadku cudzinec, ktorý splnil  podmienky stanovené zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), a ktorému Ministerstvo vnútra SR udelilo azyl.

Cudzinec

Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“) je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú teda podľa slovenského právneho poriadku aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie (spolu tiež občania Únie*).

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.

Doplnková ochrana

Podľa § 13a zákona o azyle Slovenská republika poskytne doplnkovú ochranu v prípade, že sa žiadateľovi neudelil azyl, avšak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Vážnym bezprávím pritom je:

  • uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
  • mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
  • vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podstatným rozdielom pri udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt cudzinca na území SR, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu jedného roka, ktorý na základe opodstatnených dôvodov možno opäť predĺžiť na ďalší rok.

Emigrant 

Vysťahovalec, t. j. človek migrujúci z územia určitého štátu s úmyslom usadiť sa v inom štáte na dobu dlhšiu ako jeden rok.

Etnocentrizmus 

Hodnotové, kultúrne alebo politické uprednostňovanie určitej etnickej skupiny na úkor ostatných; vnímanie ostatných iba z pohľadu vlastného etnika.

Imigrant 

Prisťahovalec, t. j. človek migrujúci na územie určitého štátu s úmyslom usadiť sa v ňom na dobu dlhšiu ako jeden rok.

Integrácia 

Proces, počas ktorého dochádza k približovaniu sa domáceho obyvateľstva a migrantov žijúcich v krajine do jednej spoločnosti. Ide o obojstranný proces, ktorý si vyžaduje prispôsobovanie zo strany migrantov na jednej strane a vytvorenie podmienok pre integráciu migrantov na strane druhej.

Asimilačný model integrácie migrantov 

V asimilačnom modeli sú migranti vnímaní ako rovnoprávni členovia spoločnosti za predpokladu, že prijmú za svoje kultúrne vzorce hostiteľskej krajiny. Model uprednostňuje jednostranný intenzívny proces adaptácie cudzincov do prijímajúcej spoločnosti. Migrantom je umožnené pomerne rýchlo a bezproblémovo sa integrovať a získať totožné práva, ako majú domáci obyvatelia, ale za cenu straty vlastnej kultúry, hodnôt, tradícií, prípadne jazyka a náboženstva, ktoré by mali prebrať z prijímajúcej spoločnosti.

Segregačný model integrácie migrantov 

Segregačný (alebo tiež „etnicko-exkluzivistický“) model je založený na minimalizácii kontaktov migrantov s príslušníkmi väčšinovej spoločnosti. Migrácia je vnímaná ako dočasná. Model umožňuje vstup migrantov zväčša len do jednej sféry života spoločnosti, najmä na trh práce. Počíta sa s tým, že po určitom období sa migranti vrátia domov za prácou. Tento model od nich neočakáva integráciu do väčšinovej spoločnosti. Oddelenie komunít od väčšinovej spoločnosti umožňuje importovanie vzorcov správania a kultúry zo svojej pôvodnej krajiny, ktoré nie sú vždy v súlade s hodnotami hostiteľskej krajiny.

Multikultúrny model integrácie migrantov 

Plne akceptuje skupinovú identitu, odlišnosti a špecifické črty migrantov a ich kultúr, čím v prijímajúcej spoločnosti rozvíja kultúrnu rozmanitosť (diverzitu). Migranti zostávajú jasne odlíšiteľní od prijímajúcej spoločnosti, ktorá im môže poskytovať viaceré výhody. Multikulturalizmus nepredpokladá vytváranie nátlaku na prisťahovalcov, aby si osvojili kultúrne vzorce správania domácej spoločnosti; naopak, uznáva legitimitu rozličných kultúr a rovnosť etnických menšín. Štát preberá úlohy spojené s integráciou obyvateľov, pričom reflektuje ich odlišný kultúrny a sociálny pôvod.

Model individuálnej občianskej integrácie 

Tento model predstavuje určitý kompromis, kedy je adaptácia obojsmerná. Migranti akceptujú politický rámec hostiteľskej spoločnosti a prispievajú k formovaniu spoločnej kultúry. Väčšinová spoločnosť ich rešpektuje a podporuje rôznorodosť, pričom pravidlá definuje štát. Základným predpokladom pre úspešnú integráciu je osvojenie si jazyka hostiteľskej spoločnosti, ako aj rešpektovanie jej základných hodnôt a právnych i kultúrnych noriem. Tento model nezdôrazňuje skupinové práva migrantov, skôr uprednostňuje individuálnu občiansku integráciu.

Interkultúrny dialóg 

Otvorená a úctivá výmena pohľadov a názorov medzi jednotlivcami a skupinami s rozličným etnickým, kultúrnym, náboženským a jazykovým pozadím založená na vzájomnom porozumení a rešpekte.

Kultúra 

Súhrn ľudských činností, predmetov, inštitúcií, ideí a hodnôt, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu.

Kultúrny šok 

Silný pocit dezorientácie a nepohodlia vytvorený z kontaktu s odlišnou, nepoznanou kultúrou.

Maloletý bez sprievodu 

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele maloletý bez sprievodu nie je občan SR a nachádza sa na území SR bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Malý pohraničný styk 

Časté prekračovanie spoločnej štátnej hranice zmluvných strán obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti najmä zo sociálnych, kultúrnych, hospodárskych alebo rodinných dôvodov na čas, ktorý nepresahuje čas ustanovený v medzištátnej zmluve. Na malý pohraničný styk je potrebné získať povolenie, ktoré držiteľa oprávňuje prekračovať štátnu hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.

Marginalizácia 

Vytváranie vzťahov sociálnej nerovnosti, ktorá sa prejavuje nielen v zhoršenom socioekonomickom postavení, ale aj v symbolickom zneuznaní, znížení životných šancí a obmedzení príležitostí podieľať sa na rozhodovaní v spoločnosti.

Migrácia 

Pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu.Migráciu môžeme kategorizovať nasledovne:

  • zahraničná migrácia – pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • vnútorná migrácia – pohyb osôb v rámci jedného štátu spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu;
  • dobrovoľná migrácia – slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad za účelom zamestnania, zlúčenia rodiny, vzdelávania, a pod.;
  • nútená migrácia – nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy, alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie;
  • legálna migrácia – prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny;
  • nelegálna migrácia – neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt;
  • dlhodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu aspoň jeden rok;
  • krátkodobá migrácia – pohyb ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ale kratšiu ako jeden rok; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

Migračné saldo 

Rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných, resp. migračný prírastok alebo úbytok v danom štáte.

Migrant 

Podľa definície OSN osoba, ktorá z akýchkoľvek dôvodov zmenila krajinu svojho trvalého resp. obvyklého pobytu a zo svojej domovskej krajiny sa presťahovala do inej krajiny minimálne na obdobie troch mesiacov. Slovenský právny poriadok však nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.

OSN rozlišuje dve skupiny migrantov podľa dĺžky pobytu:*

  • krátkodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu najmenej troch mesiacov, ale kratšej ako jeden rok;
  • dlhodobý migrant – osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého (obvyklého) pobytu po dobu minimálne jedného roka; s výnimkou prípadov, keď sa presun osoby do inej krajiny týka dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia alebo zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte.

* Pozn.: The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998.

Multikulturalizmus 

Stav – koexistencia rôznych sociokultúrnych skupín so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, významov, postojov a hodnôt.

Proces – dynamická výmena rôznych prejavov kultúry, vzájomné ovplyvňovanie rôznorodých kultúrnych systémov, prípadne aj vznik nových.

Teória – multidisciplinárna oblasť výskumu rôznych aspektov kultúrnej rozmanitosti a odlišných kultúrnych systémov.

Cieľ – súbor ideí alebo spoločenský/politický program usilujúci sa o vytvorenie pluralitnej spoločnosti, ktorá je založená na princípoch tolerancie, rešpektu, dialógu a spolupráce a zahŕňa viacero odlišných sociokultúrnych skupín.

Nacionalizmus 

Prisudzovanie vyššej hodnoty vlastnému národu, jeho nekritické uprednostňovanie pred inými národmi.

Nútená práca 

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO, 1930) v čl. 2 definuje nútenú prácu ako "každú prácu alebo službu, ktorá sa na nejakej osobe vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a ku ktorej sa táto osoba neponúkla dobrovoľne".

Ďalšie kľúčové prvky, ktoré sa môžu podľa ILO spájať so situáciami nútenej práce:

  • hrozba fyzického alebo sexuálneho násilia,
  • obmedzenie slobody pohybu pracovníkov,
  • dlžnícky vzťah,
  • neposkytnutie odmeny za prácu,
  • zadržiavanie pasu a iných identifikačných dokumentov,
  • hrozba udania príslušným úradom vzhľadom na nelegálny status pracovníka.

Obchodovanie s ľuďmi 

Podľa Trestného zákona trestný čin, ktorého sa dopustí páchateľ, ktorý použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, únosu, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, núteného sobáša, zneužívania na páchanie trestnej činnosti, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania.

Pobyt 

Podľa zákona o pobyte cudzincov rozlišujeme tri druhy pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín:

  • Prechodný pobyt – oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie SR v čase, na ktorý mu bol udelený. Zväčša je viazaný na jeden účel. Podľa zákona o pobyte cudzincov môže štátny príslušník tretej krajiny na Slovensku získať prechodný pobyt za účelom podnikania, zamestnania, štúdia, osobitnej činnosti, výskumu a vývoja, zlúčenia rodiny alebo plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Prechodný pobyt je možné udeliť aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, alebo ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Prechodný pobyt sa cudzincom udeľuje na rôzne dlhý čas v závislosti od jeho účelu, v prípade potreby možno požiadať o jeho obnovenie. Prechodným pobytom je aj modrá karta Európskej únie.
  • Trvalý pobyt – štátny príslušník tretej krajiny môže na Slovensku získať trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo dlhodobý pobyt. Cudzinci s trvalým pobytom sa nestávajú automaticky občanmi SR.
  • Tolerovaný pobyt – špecifický druh pobytu, ktorý možno udeliť cudzincovi najviac na 180 dní za predpokladu, že existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia, alebo jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné, alebo ak je cudzinec maloletým dieťaťom nájdeným na území SR, alebo ak je obeťou trestného činu obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov, alebo ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, alebo ak bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo ak ide o nelegálne zamestnanú maloletú osobu.

Pobytový tábor 

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje komplexná starostlivosť o žiadateľov o azyl až do času právoplatného ukončenia konania o udelenie azylu.

Readmisná dohoda 

Readmisné dohody upravujú podmienky odovzdávania a preberanie osôb, ktoré vstúpili alebo sa zdržiavajú na území členského štátu nelegálne. Pri všetkých aktivitách členských štátov platí, že prednosť je daná dobrovoľnému návratu osôb a až v prípade nemožnosti takéhoto prístupu je nutné pristúpiť k nútenému návratu. Readmisná politika SR je rozvíjaná a implementovaná v súlade s readmisnou politikou EÚ. SR ako členský štát EÚ je viazaná všetkými dohodami o readmisii uzatvorenými v mene EÚ s tretími krajinami.*

* Pozn.: Národný plán riadenia kontroly hraníc Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018, 2014.

Štátne občianstvo 

Trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, ktorého obsahom je súbor vzájomných práv a povinností stanovených právnym poriadkom daného štátu. Štátne občianstvo SR možno podľa zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov nadobudnúť narodením, voľbou*, osvojením alebo udelením.

* Pozn.: Dohovor medzi ČSSR a MĽR o úprave niektorých otázok štátneho občianstva č. 37/1961 Zb. a Zmluva medzi ČSSR a ZSSR o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva č. 71/1981 Zb.

Štátny príslušník tretej krajiny 

Podľa zákona o pobyte cudzincov je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie*; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

* Pozn.: Zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov používa na označenie občanov členských štátov Európskej únie, Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska spoločné označenie „občania Únie“.

Utečenec 

Osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov, alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine a z dôvodu týchto obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. Utečencom je tiež osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá sa z vyššie spomenutých dôvodov nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny svojho obvyklého bydliska. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant.

Vnútorne vysídlená osoba 

Osoba alebo skupina osôb donútená ujsť alebo opustiť svoj domov alebo miesto svojho obvyklého pobytu, najmä v dôsledku alebo s cieľom predísť dôsledkom ozbrojeného konfliktu, situáciám všeobecného ohrozenia/násilia, porušovania ľudských práv alebo prírodných/človekom spôsobených katastrof, a ktorá neprekročila medzinárodne uznanú štátnu hranicu.

Vyhostenie (nútený návrat) 

  • Súdne vyhostenie –  jeden z druhov trestov, ktorý môže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej „Trestný zákon“) súd uložiť páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom SR  ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana. Trest vyhostenia nemôže súd okrem iného a za splnenia zákonom stanovených podmienok uložiť ani občanovi členského štátu EÚ alebo občanovi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Trest vyhostenia môže súd uložiť na 1 až 15 rokov.
  • Administratívne vyhostenie – podľa zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR a je povinný opustiť územie SR, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. Vyhostenie sa nevykoná, ak by sa vyhostený mal vrátiť do krajiny, kde by bol ohrozený jeho život, hrozilo by mu mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo do krajiny, v ktorej mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

Xenofóbia 

Strach z cudzej a neznámej kultúry alebo z jej nositeľov – cudzincov.

Záchytný tábor 

Zariadenie Ministerstva vnútra SR, v ktorom sa zabezpečuje vykonanie zdravotnej prehliadky a dočasný pobyt žiadateľov o azyl pred ich umiestnením v pobytovom tábore; žiadateľom o azyl sa bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie, základná zdravotnícka starostlivosť a vreckové; po ukončení karantény je žiadateľ o azyl ubytovaný v pobytovom tábore až do ukončenia konania o udelenie azylu.

Žiadateľ o azyl 

Podľa zákona o azyle najmä štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.


Zdroje:

  • Asylum and Migration Glossary 3.0, European Migration Network (EMN), 2014.
  • Bargerová, Z., Divinský, B.: Integrácia migrantov v Slovenskej republike. Výzvy a odporúčania pre tvorcov politík. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Hrivnáková, J.: Posilnenie uplatňovania princípov multikulturality, kultúrnej diverzity a antidiskriminácie z profesijných skupín pracujúcich s migrantmi na Slovensku. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2008.
  • Mistrík, E.: Pojmy. In: Šoltésová, K. (ed.): Multikulti na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, 2006, s. 37 – 66.
  • Medzinárodný dohovor o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor).
  • Oriešková L., Milla M., Aj my sme tu doma. Inštruktážny materiál. Bratislava: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), 2013.
  • Spoločné základné princípy integračnej politiky prisťahovalcov v krajinách Európskej únie, 2004.
  • Štefančík, Radoslav: Úrovne migračnej politiky. Politické vedy 3, 2011.
  • The UN Recommendations on International Migration Statistics (Revision 1), UN Statistics Division, 1998
  • Zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.
  • Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
  • Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
  • Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. 
  • Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon).
  • Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon.
  • http://www.minv.sk/?formy-medzinarodnej-ochrany

Slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu EMN

PDF formát, anglická verzia, 2018

Viacjazyčný výkladový slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu spracovaný v rámci činnosti Európskej migračnej siete (EMN). Slovník obsahuje viac ako 450 odborných výrazov v 23 európskych jazykoch vrátane slovenčiny. Prípravu a aktualizáciu slovníka koordinuje Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi EÚ a Nórskom.

Slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu EMN

on-line

Slovník je dostupný aj v interaktívnej podobe na webovej stránke Európskej komisie.

Slovník IOM o migrácii

PDF formát, anglická verzia, 2019

Anglický slovník obsahuje definície a výklad terminológie, ktorá sa používa v oblasti migrácie. Slovník zostavila Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Komunity migrantov na Slovensku

Afganská komunita
Azim Farhadi, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Africké kultúrne, informačné a integračné centrum (AKIIC)
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.akiic.sk

Islamská nadácia na Slovensku
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.islamweb.sk

Kubánska komunita
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
www.kubaklub.sk

Vietnamská komunita
Viet Nguyen, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Únia vietnamských žien,  Huong Gašparovská, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Medzinárodné organizácie

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)
www.iom.sk (Slovenská republika), www.iom.int (Ústredie IOM)

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Zastupiteľský úrad v SR
www.unhcr-centraleurope.org/slovakia

Mimovládne organizácie a nadácie

Človek v ohrození, o. z.
www.clovekvohrozeni.sk

Liga za ľudské práva
www.hrl.sk

Nadácia Milana Šimečku
www.nadaciamilanasimecku.sk

Nadácia otvorenej spoločnosti
www.osf.sk

Nadácia Pontis
www.nadaciapontis.sk

Občianske združenie Marginal
www.marginal.sk

PDCS, o. z.
www.pdcs.sk

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií
www.mvro.sk

Slovenská humanitná rada

www.shr.sk

Slovenská katolícka charita
www.charita.sk

Štátne inštitúcie

Migračný úrad Ministerstva vnútra SR
www.minv.sk/?migracny-urad-mv-sr

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
www.employment.gov.sk

Ministerstvo vnútra SR
www.minv.sk

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí  SR
www.mzv.sk

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
www.snslp.sk

Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru MV SR
www.minv.sk/?uhcp

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
www.upsvar.sk

Think-tanky a výskumné inštitúcie

Centrum pre výskum etnicity a kultúry
www.cvek.sk

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
www.governance.sk

Inštitút pre verejné otázky
www.ivo.sk

RSS je skratkou pre „Really Simple Syndication“. RSS je jednoduchý spôsob, ako môžete prijímať a čítať nové články z vybraných sekcií webovej stránky IOM Bratislava bez toho, aby ste museli neustále kontrolovať, či bola na stránke pridaná nová aktualita.

Ako dostávať a čítať správy z RSS kanálov?

Potrebujete k tomu program na čítanie správ – RSS čítačku, ktorá v určitých intervaloch kontroluje zmeny na internete a informuje o novinkách v obsahoch webovej stránky, ktoré ste si vybrali, aby ich program sledoval. Ak v takejto časti pribudne nový článok, vo vašom programe na čítanie správ z RSS kanála sa pridá názov nového obsahu a hyperlink na tento článok.

Pre užívateľov systému Windows sú k dispozícii on-line aplikácie ako FeedDemon, Bloglines, My Yahoo! alebo NewsGator, ktoré umožnia sledovať správy z RSS kanálov.

RSS kanály IOM Bratislava

Keď máte RSS čítačku, prosím, vyberte si dostupné kanály, ktoré vám sprístupnia novinky/aktualizácie z nasledujúcich sekcií webovej stránky IOM Bratislava:

Novinky a podujatia
Tlačové správy a články
Ponuka práce

Prihlásiť sa na odber noviniek z uvedených kanálov môžete tak, že skopírujte a vložíte URL adresu RSS kanála do svojej čítačky správ.