Migrácia je proces, kedy jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii1 a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.

FAKTY A ČÍSLA O SVETOVEJ MIGRÁCII

258 miliónov: Odhadovaný počet medzinárodných migrantov vo svete2

  • Celkový počet medzinárodných migrantov vzrástol za posledné roky z odhadovaných 152 miliónov v roku 1990 na 173 miliónov v roku 2000 a až na 258 miliónov osôb v súčasnosti.3
  • Počet ľudí, ktorí migrovali do zahraničia, sa tak od roku 2000 do roku 2017 zvýšil o 85 miliónov (o 49 %).

5.: Migranti by vytvorili piatu najľudnatejšiu krajinu sveta

  • V prípade, že by medzinárodní migranti založili štát, vytvorili by po Číne, Indii, USA a Indonézii piatu najľudnatejšiu krajinu sveta.

3,4 %: Percentuálny podiel migrantov v celosvetovej populácii4

  • Inak povedané, jedna z 29 osôb vo svete je v súčasnosti migrant, ktorý žije za hranicami svojej domovskej krajiny; v roku 1990 sa za migranta považovala jedna z 35 osôb.
  • Percentuálny podiel migrantov na svetovej populácii vzrástol z 2,9 % v roku 1990 na 3,4 % v súčasnosti.
  • Percentuálny podiel migrantov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Ku krajinám s vyšším percentuálnym podielom migrantov patria Spojené arabské emiráty (88,4 %), Kuvajt (75,5 %), Katar (65,2 %), Lichtenštajnsko (65 %), Monako (54,9 %), Bahrajn (48,4 %), Singapur (46 %) a Luxembursko (45,3 %).
  • Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov patrí napríklad India, Afganistan, Brazília a Haiti (po 0,4 %), Eritrea, Somálsko a Peru (po 0,3 %), Filipíny, Kórejská ľudovodemokratická republika a Srí Lanka (po 0,2 %), Čína, Indonézia, Mjanmarsko, Madagaskar či Vietnam (po 0,1 %), z krajín EÚ Slovensko (3,4 %), Bulharsko (2,2 %), Rumunsko (1,9 %) a Poľsko (1,7 %).5

1/7: Každý siedmy človek na svete je migrant

  • Odhadovaný počet vnútorných migrantov (t. j. migrantov v rámci krajiny, ktorej sú občanmi) je 763 miliónov.6 Spolu s medzinárodnými migrantmi je na svete vyše miliardy migrantov – každý siedmy človek je migrant.

10: Viac ako polovica medzinárodných migrantov žije v desiatich krajinách sveta7

  • Dve tretiny (67 %) všetkých medzinárodných migrantov v roku 2017 žilo v 20 krajinách.
  • Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (49,8 milióna, resp. 19 % všetkých migrantov), nasleduje Saudská Arábia a Nemecko s 12,2 miliónmi migrantov, Ruská federácia (11,7 mil.), Veľká Británia (8,8 mil.), Spojené arabské emiráty (8,3 mil.), Francúzsko a Kanada (v oboch po 7,9 mil.), Austrália (7 mil.) a Španielsko, v ktorom žije 5,9 milióna migrantov.8

79,5 milióna: Najatraktívnejšou destináciou pre migrantov je Ázia

  • V roku 2017 tu žila skoro jedna tretina z celkového počtu medzinárodných migrantov.
  • Nasleduje Európa (77,8 milióna) a Severná Amerika (57,6 milióna; z toho v USA 49,8 milióna).9
  • Ázijský región predstavuje destináciu s najväčším nárastom medzinárodných migrantov od roku 2000. Ich počet do roku 2017 vzrástol o 30 miliónov, za tento nárast môže najmä dopyt po zahraničnej pracovnej sile v krajinách ropného priemyslu v juhozápadnej Ázii.10

38,5 milióna: Počet migrantov v krajinách EÚ v roku 201611

  • Migranti tvoria 7,5 % celkovej populácie členských krajín EÚ.
  • Z ich celkového počtu bolo 16,9 milióna migrantov obyvateľmi inej krajiny EÚ a zvyšných 21,6 milióna boli štátni príslušníci štátov mimo Únie.
  • Tri štvrtiny migrantov (76 %) žije v piatich krajinách EÚ: v Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku.

48,4 %: Percentuálny podiel žien medzi migrantmi vo svete12

  • V roku 2017 bolo vo svete celkovo 124,6 milióna žien – migrantiek.
  • Ženy tvorili viac ako polovicu medzinárodných migrantov v 101 krajinách sveta.
  • Medzi krajinami s najväčším zastúpením žien medzi migrantmi bol Nepál, Moldavsko, Čierna Hora, Lotyšsko a Hongkong – špeciálna administratívna oblasť Číny.

39,2: Priemerný vek všetkých medzinárodných migrantov – v porovnaní s 29,6 roka v rámci celkovej svetovej populácie13

  • Jeden zo siedmich medzinárodných migrantov (14 % alebo 36 miliónov z globálneho počtu migrantov) má menej ako 20 rokov.
  • Tri štvrtiny celkovej populácie migrantov (191 mil.) sú v ekonomicky aktívnom veku od 20 do 64 rokov.
  • 11,7 % medzinárodných migrantov (30 miliónov) má viac ako 65 rokov.14

613 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií (finančných prostriedkov), ktoré poslali migranti domov v roku 201715

  • Remitencie vzrástli zo 132 milárd USD v roku 2000 na 440 miliárd USD v roku 2010 a 613 miliárd v súčasnosti.
  • V roku 2017 sa medzi krajiny s najvyšším objemom prijatých zdokumentovaných remitencií zaradila India, Čína, Filipíny, Mexiko, Francúzsko a Nigéria.16
  • Odhaduje sa, že skutočný objem remitencií vrátane nezdokumentovaných formálnych a neformálnych remitenčných tokov je výrazne vyšší.
  • Odhadovaný objem remitencií má do roku 2019 vzrásť na 667 miliárd USD.

466 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií, ktoré poslali migranti do rozvojových krajín v roku 201717

40 miliónov: Počet vnútorne vysídlených osôb vo svete v roku 201718

  • Počet vnútorne vysídlených osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy pred ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo násilím a presunuli sa v rámci hraníc svojej vlastnej krajiny, vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 40 miliónov na konci roka 2017.
  • 76 % (30,5 mil.) vnútorne vysídlených pre konflikty a násilie je v desiatich krajinách: Sýria (6,78 mil.), Kolumbia (6,5 mil.), Konžská demokratická republika (4,48 mil.), Irak (2,6 mil.), Sudán (2 mil.), Jemen (2 mil.), Južný Sudán (1,9 mil.), Nigéria (1,7 mil.), Afganistan (1,28 mil.) a Turecko (1,11 mil.).
  • V roku 2017 bolo novo vysídlených 30,6 milióna osôb – čo znamená, že kdekoľvek na svete bola každú sekundu nútená utiecť jedna osoba.
  • Z toho pre konflikty a násilie bolo novo vysídlených 11,8 milióna ľudí (6,9 milióna v roku 2016) a prírodné katastrofy zasiahli ďalších 18,8 milióna ľudí.
  • Skoro polovica novo vysídlených ľudí pochádza len z piatich krajín: z Číny, Filipín, Sýrie, Konžskej demokratickej republiky a Kuby.19

25,4 milióna: Odhadovaný počet utečencov vo svete20

  • Spolu so 40 miliónmi vnútorne vysídlených osôb a 3,1 milióna žiadateľov o azyl bolo v roku 2017 na svete 68,5 milióna utečencov, žiadateľov o azyl a vnútorne vysídlených osôb.
  • Viac ako dve tretiny (68 %) všetkých utečencov na svete pochádza len z piatich krajín: zo Sýrie (6,3 milióna), Afganistanu (2,6 mil.), Južného Sudánu (2,4 mil.), Mjanmarska (1,2 mil.) a Somálska (0,98 mil.).
  • Najviac utečencov vo svete už niekoľko rokov po sebe prijalo Turecko (3,5 milióna, z toho 3 424 200 utečencov zo Sýrie). Nasleduje Pakistan (1,4 mil.), Uganda (1,4 mil.), Libanon (0,99 mil.), Irán (0,98 mil.), Nemecko (0,97 mil.), Bangladéš (0,93 mil.) a Sudán (0,9 mil.).
  • 85 % (16,9 mil.) utečencov prijali rozvojové krajiny.
  • Najväčší počet utečencov v pomere k domácemu obyvateľstvu je v Libanone – jeden zo šiestich ľudí na území tejto krajiny je utečencom.21
  • V štátoch Európskej únie žiadalo v roku 2017 o azyl 650-tisíc ľudí (prvožiadateľov).
  • Najväčšiu skupinu žiadateľov (15,8 %) tvorili utečenci zo Sýrie (102-tisíc), nasledovali občania Iraku a Afganistanu (po 7 %), Nigérie (6 %) a Pakistanu (5 %).
  • Skoro tretina utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Európe, podalo svoju žiadosť v Nemecku (v roku 2017 to bolo 198-tisíc, t. j. 31 % všetkých žiadostí). Nasledovalo Taliansko (127-tisíc), Francúzsko (91-tisíc), Grécko (57-tisíc), Veľká Británia (33-tisíc) a Španielsko (30-tisíc).22

1 Divinský, B.,  Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008), Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 12 (https://iom.sk/sk/publikacie?download=106:migracne-trendy-v-slovenskej-republike-po-vstupe-krajiny-do-eu-2004-2008). 
2 United Nations, Population Division, Department of Economic and Social Affairs (UN DESA) – Trends in International Migrant Stock: The 2017 revision (United Nations database, POP/DB/MIG/Stock/Rev.2017) (http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockTotal_2017.xlsx), UN DESA – International Migration Report 2017. Highlights (http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2017_Highlights.pdf), UN DESA – International Migration Wallchart 2017 (http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/wallchart/docs/MigrationWallChart2017.pdf).
3 Pozri [2].
4 Pozri [2].
5 Pozri [2].
6 UN DESA – Technical Paper No. 2013/1 – Cross-national comparisons of internal migration: An update on global patterns and trends (http://www.un.org/en/development/desa/population/publications/pdf/technical/TP2013-1.pdf).
7 Pozri [2].
8 Pozri [2].
9 Pozri [2].
10 UN DESA – International Migration Wallchart 2017 (http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/wallchart/docs/MigrationWallChart2017.pdf).
11 Eurostat – Migration and migrant population statistics (2018) (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics).
12 Pozri [2].
13 Pozri [2] a UN DESA – World Population Prospects, The 2017 Revision (https://esa.un.org/unpd/wpp/Publications/Files/WPP2017_KeyFindings.pdf).
14 Pozri [2] a UN DESA – Trends in International Migrants Stock: The 2017 Revision, Stock by Age (http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockByAge_2017.xlsx)
15 The World Bank – Migration and Development Brief 29, April 2018 (http://www.knomad.org/sites/default/files/2018-04/Migration%20and%20Development%20Brief%2029.pdf), Migration and Development Brief 2, November 2006 (http://pubdocs.worldbank.org/en/372901444756856754/MigrationDevelopmentBriefingNov2006.pdf).
16 The World Bank – Migration and Remittances Data. Annual Remittances Data as of April 2018 (http://www.worldbank.org/en/topic/migrationremittancesdiasporaissues/brief/migration-remittances-data).
17 Pozri [15].
18 Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) – Global Picture, 2017 Global Figures (http://www.internal-displacement.org).
19 IDMC – Global Report on Internal Displacement 2018 (http://www.internal-displacement.org/global-report/grid2018).
20 The United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global Trends. Forced displacement in 2017 (http://www.unhcr.org/globaltrends2017/). Počet zahŕňa aj 5,4 milióna palestínskych utečencov pod mandátom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
21 Po započítaní palestínskych utečencov pod mandátom UNRWA, v Libanone je utečencom jeden zo štyroch a v Jordánsku jeden z troch ľudí.
22 Eurostat – Asylum Statistics (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics).

Aktualizácia: 21. 6. 2018

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a šesťnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 2,2 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2018 ich u nás žilo o 16 813 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 16 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2018.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

121 264: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20182

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 2,22 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro šesťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 121 264 v roku 2018).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Bardejov dokopy.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Chorvátsko (1,27 %), Bulharsko (1,22 %), Litva (0,97 %), Poľsko (0,63 %) a Rumunsko (0,57 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4,86 %) a Rakúsko (15,71 %).

43,4 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 23,2 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,1 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 8 626.

46,1 %: Občania krajín Európskej únie tvoria takmer polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 9 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (7 %) a Poľska (4,8 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (3,8 %), Talianska (2,4 %) a Rakúska (2 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v prípade migrantov z Rumunska (6,1 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2018 bolo v SR zamestnaných 11 072 Rumunov v porovnaní so 6 062 občanmi Českej republiky a 5 933 občanmi Maďarska.7

1/5: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (20,5 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.

53,9%: Podiel občanov tretích krajín tvoria na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 1,2 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 65 381 ľudí by občania tretích krajín na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Trnava.

69 116: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20189

  • Na 32 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 69 116 v decembri 2018, z čoho bolo 32 851 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2018 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 130 štátov sveta, najviac zo Srbska (13 561), Ukrajiny (11 842, medziročný nárast o 7 216), Rumunska (11 072), Česka (6 062) a Maďarska (5 933) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria vyše 75 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 819: Počet cudzincov, ktorí v roku 2018 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2016 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 170, v roku 2017 na 2 706 a v roku 2018 sa zvýšil na 2 819.14

178: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201815

  • O azyl v SR v roku 2018 najčastejšie žiadali občania Afganistanu, Iraku, Jemenu, Azerbajdžanu a Iránu.
  • V roku 2018 Slovenská republika udelila azyl 5 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 58 811 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 854 osobám a 746 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2017 a 2018 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2018 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2018/2018-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 31. 12. 2018 (5 450 421) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/53574f49-236a-4825-9db7-126a97ca429a)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2018) (https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00157&plugin=1 a https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00178&plugin=1)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2018, december 2018 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2018/cudzinci_1812.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2018 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/21dc6fb8-9ea7-43b2-bc68-0e300e14361a)
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2018) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2018 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=320655)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 5. 4. 2019

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) vydala súbor vzdelávacích materiálov o migrácii: dokumentárny film, inštruktážny materiál a informačný plagát. Vzdelávacie materiály slúžia ako pomôcky pri predstavení migrácie v rámci multikultúrnej výchovy na všetkých stupňoch formálneho vzdelávania, vzdelávania odborníkov pracujúcich s migrantmi v interkultúrnych zručnostiach a na ďalšiu prezentáciu migrácie širokej verejnosti.

Inštruktážny materiál

Inštruktážny materiál Aj my sme tu doma je určený pedagogickým pracovníkom a lektorom. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, s ktorými dokážu jednoduchou a zaujímavou formou pripraviť a začleniť tému migrácie a integrácie migrantov do vzdelávania.

IOM - Vzdelávacie materiály o migrácii - Inštruktážny materiál Aj my sme tu doma

 

 

 

 

 

 

 

Materiál predkladá základné fakty a pojmy o migrácii a integrácii migrantov vo svete a na Slovensku, prezentuje výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky o migrácii a migrantoch, prináša návod na prácu s dokumentárnym filmom Aj my sme tu doma a predstavuje tiež interaktívne aktivity, ktoré vedú k zvýšeniu povedomia a k vytvoreniu si vlastného názoru o migrácii.

Dokumentárny film

Dokumentárny film Aj my sme tu doma vykresľuje postoje obyvateľov SR k migrantom a prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov na Slovensku. Realitu dopĺňajú zaujímavé údaje o migrácii a migrantoch u nás. Dokumentárny film môžete premietať priamo z tejto stránky:

Film je dostupný v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

Plagát

Plagát Aj my sme tu doma uvádza do témy migrácie a integrácie migrantov. Je možné ho vytlačiť a vyvesiť samostatne, alebo doplniť ďalšími informáciami a fotografiami o téme migrácie a integrácie migrantov.

IOM - Plagát Aj my sme tu doma - Vzdelávacie materiály o migrácii

Materiály je možné voľne použiť a šíriť pre potreby ich nekomerčného použitia v interkultúrnej výchove, vo vzdelávaní v interkultúrnych zručnostiach a na ich verejnú prezentáciu s cieľom prispieť k vytváraniu informovaného názoru verejnosti o migrácii a migrantoch, k diskusii o migrácii a migrantoch, k dekonštrukcii stereotypov a mýtov a k predchádzaniu prejavom intolerancie, diskriminácie a xenofóbie v spoločnosti. Žiadna časť týchto materiálov alebo materiály ako celok nemôžu byť na iný účel reprodukované, uložené vo vyhľadávacom systéme alebo rozširované žiadnym spôsobom a v žiadnej forme bez predchádzajúceho súhlasu IOM.