Migrácia je proces, kedy jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii1 a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.

FAKTY A ČÍSLA O SVETOVEJ MIGRÁCII

272 miliónov: Odhadovaný počet medzinárodných migrantov vo svete2

  • Celkový počet medzinárodných migrantov vzrástol za posledné roky z odhadovaných 152 miliónov v roku 1990 na 174 miliónov v roku 2000 a až na 272 miliónov osôb v súčasnosti.3
  • Počet ľudí, ktorí migrovali do zahraničia, sa tak od roku 2000 do roku 2019 zvýšil o 98 miliónov (o 56 %).

5.: Migranti by vytvorili piatu najľudnatejšiu krajinu sveta

  • V prípade, že by medzinárodní migranti založili štát, vytvorili by po Číne, Indii, USA a Indonézii piatu najľudnatejšiu krajinu sveta.

3,5 %: Percentuálny podiel migrantov v celosvetovej populácii4

  • Inak povedané, jedna z 28 osôb vo svete je v súčasnosti migrant, ktorý žije za hranicami svojej domovskej krajiny; v roku 1990 sa za migranta považovala jedna z 35 osôb.
  • Percentuálny podiel migrantov na svetovej populácii vzrástol z 2,9 % v roku 1990 na 3,5 % v súčasnosti.
  • Vo viac rozvinutých regiónoch (Európa, Severná Amerika, Austrália, Nový Zéland a Japonsko) pripadá 12 medzinárodných migrantov na 100 obyvateľov v porovnaní s dvoma migrantmi na 100 obyvateľov v menej rozvinutých regiónoch (Afrika, Ázia bez Japonska, Latinská Amerika a Karibik, Oceánia bez Austrálie a Nového Zélandu).
  • Percentuálny podiel migrantov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Ku krajinám s vyšším percentuálnym podielom migrantov patria Spojené arabské emiráty (87,9 %), Katar (78,7 %), Kuvajt (72,1 %), Monako (68 %), Lichtenštajnsko (67 %).
  • Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov patrí napríklad Somálsko, Lesotho a Maroko (po 0,3 %), Filipíny, Kórejská ľudovodemokratická republika, Haiti a Srí Lanka (po 0,2 %), Čína, Indonézia, Mjanmarsko, Madagaskar či Vietnam (po 0,1 %); z krajín EÚ Slovensko (3,4 %), Bulharsko a Rumunsko (obe po 2,4 %) a Poľsko (1,7 %).5

1/7: Každý siedmy človek na svete je migrant

  • Odhadovaný počet vnútorných migrantov (t. j. migrantov v rámci krajiny, ktorej sú občanmi) je 763 miliónov.6 Spolu s medzinárodnými migrantmi je na svete vyše miliardy migrantov – každý siedmy človek je migrant.

10: Približne polovica medzinárodných migrantov žije v desiatich krajinách sveta7

  • Dve tretiny všetkých medzinárodných migrantov v roku 2019 žilo v 20 krajinách.
  • Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (50,7 milióna, resp. 18,6 % všetkých migrantov), nasleduje Nemecko a Saudská Arábia s 13,1 miliónmi migrantov, Ruská federácia (11,6 mil.), Veľká Británia (9,5 mil.), Spojené arabské emiráty (8,6 mil.), Francúzsko (8,3 mil.), Kanada (8 mil.), Austrália (7,6 mil.) a Taliansko, v ktorom žije 6,3 milióna migrantov.8

82,3 milióna: Najatraktívnejšou destináciou pre migrantov je Európa

  • V roku 2019 tu žila skoro jedna tretina (30,3 %) z celkového počtu medzinárodných migrantov.9
  • Nasleduje Severná Amerika (58,6 milióna; z toho v USA 50,7 milióna), v ktorej spolu s Európou žije polovica medzinárodných migrantov.
  • Tretím v poradí je región severnej Afriky a západnej Ázie (48,6 mil.). Spolu s regiónom subsaharskej Afriky predstavujú destinácie s najväčším nárastom medzinárodných migrantov od roku 2010.10

39,9 milióna: Počet migrantov v krajinách EÚ v roku 201711

  • Migranti tvoria 7,8 % celkovej populácie členských krajín EÚ.
  • Z ich celkového počtu bolo 16,9 milióna migrantov obyvateľmi inej krajiny EÚ a zvyšných 21,6 milióna boli štátni príslušníci štátov mimo Únie (4,4 % z 512,4 mil. obyvateľov krajín EÚ).
  • Tri štvrtiny migrantov (76 %) žije v piatich krajinách EÚ: v Nemecku (9,7 mil.), Veľkej Británii (6,3 mil.), Taliansku (5,1 mil.), vo Francúzsku (4,7 mil.) a v Španielsku (4,6 mil.).

47,9 %: Percentuálny podiel žien medzi migrantmi vo svete12

  • V roku 2019 bolo vo svete celkovo 130,2 milióna žien – migrantiek.
  • Ženy tvorili viac ako polovicu medzinárodných migrantov v 101 krajinách sveta.
  • Medzi krajinami s najväčším zastúpením žien medzi migrantmi bol Nepál, Hongkong – špeciálna administratívna oblasť Číny, Lotyšsko, Čierna Hora a Kirgizsko.

39: Priemerný vek všetkých medzinárodných migrantov – v porovnaní s 30,9 roka v rámci celkovej svetovej populácie13

  • Jeden zo siedmich medzinárodných migrantov (13,9 % alebo 38 miliónov z globálneho počtu migrantov) má menej ako 20 rokov.
  • Tri štvrtiny celkovej populácie migrantov (202 mil. alebo 74,2 %) sú v ekonomicky aktívnom veku od 20 do 64 rokov.
  • 11,8 % medzinárodných migrantov (32 miliónov) má viac ako 65 rokov.14

689 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií (finančných prostriedkov), ktoré poslali migranti domov v roku 201815

  • Remitencie vzrástli zo 132 milárd USD v roku 2000 na 470 miliárd USD v roku 2010 a 689 miliárd v súčasnosti.
  • V roku 2018 sa medzi krajiny s najvyšším objemom prijatých zdokumentovaných remitencií zaradila India (78,6 mld.), Čína (67,4 mld.), Mexiko (35,5 mld.), Filipíny (33,8 mld.) a Francúzsko (27 mld.).16
  • Odhaduje sa, že skutočný objem remitencií vrátane nezdokumentovaných formálnych a neformálnych remitenčných tokov je výrazne vyšší.
  • Odhadovaný objem remitencií má do roku 2020 vzrásť na 746 miliárd USD.

529 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií, ktoré poslali migranti do rozvojových krajín v roku 201817

41,3 miliónov: Počet vnútorne vysídlených osôb v 55 krajinách v roku 201818

  • Počet vnútorne vysídlených osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy pred ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo násilím a presunuli sa v rámci hraníc svojej vlastnej krajiny, vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 41,3 milióna na konci roka 2018.
  • Tri štvrtiny (30,9 mil.) vnútorne vysídlených pre konflikty a násilie je v desiatich krajinách: Sýria (6,1 mil.), Kolumbia (5,8 mil.), Konžská demokratická republika (3,1 mil.), Somálsko (2,6 mil.), Afganistan (2,6 mil.), jemen (2,3 mil.), Nigéria (2,2 mil.), Etiópia a Sudán (po 2,1 mil.) a Irak (2 mil.).
  • V roku 2018 bolo novo vysídlených 28 miliónov osôb – čo znamená, že kdekoľvek na svete bola každú sekundu nútená utiecť jedna osoba.
  • Z toho pre konflikty a násilie bolo novo vysídlených 10,8 milióna ľudí (11,8 milióna v roku 2017) a prírodné katastrofy zasiahli ďalších 17,2 milióna ľudí (18,8 milióna v roku 2017).
  • Vyše polovica novo vysídlených ľudí pochádza len z piatich krajín: z Filipín, Číny, Etiópie, Indie a Konžskej demokratickej republiky.19

25,9 milióna: Odhadovaný počet utečencov vo svete20

  • Spolu so 41,3 milióna vnútorne vysídlených osôb a 3,5 milióna žiadateľov o azyl bolo v roku 2018 na svete 70,8 milióna utečencov, žiadateľov o azyl a vnútorne vysídlených osôb.
  • Dve tretiny (67 %) všetkých utečencov na svete pochádza len z piatich krajín: zo Sýrie (6,7 milióna), Afganistanu (2,7 mil.), Južného Sudánu (2,3 mil.), Mjanmarska (1,1 mil.) a Somálska (0,9 mil.).
  • Najviac utečencov vo svete už niekoľko rokov po sebe prijalo Turecko (3,7 milióna, z toho 3,6 mil. utečencov zo Sýrie). Nasleduje Pakistan (1,4 mil.), Uganda (1,2 mil.), Sudán a Nemecko (obe po 1,1 mil.).
  • Štyria z 5 utečencov žije v niektorej z krajín, ktoré susedia s ich domovskou krajinou.
  • Najväčší počet utečencov v pomere k domácemu obyvateľstvu je v Libanone – jeden zo šiestich ľudí na území tejto krajiny je utečencom.21
  • V štátoch Európskej únie požiadalo v roku 2018 o azyl 581-tisíc ľudí (prvožiadateľov, celkový počet žiadateľov bol 638-tisíc).
  • Najväčšiu skupinu žiadateľov (13,9 %) tvorili utečenci zo Sýrie (81-tisíc), nasledovali občania Afganistanu (7,1 %), Iraku (6,8 %), Pakistanu (4,3 %) a Iránu (4 %).
  • Skoro tretina utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Európe, podalo svoju žiadosť v Nemecku (v roku 2018 to bolo 162-tisíc, t. j. 28 % všetkých žiadostí). Nasledovalo Francúzsko (110-tisíc), Grécko (65-tisíc), Španielsko (53-tisíc), Taliansko (49-tisíc) a Veľká Británia (37-tisíc).22

1 Divinský, B.,  Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008), Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 12 (https://iom.sk/sk/publikacie?download=106:migracne-trendy-v-slovenskej-republike-po-vstupe-krajiny-do-eu-2004-2008). 
2 United Nations, Department of Economic and Social Affairs, Population Division (UN DESA) – International Migrant Stock 2019, Workbook: UN_MigrantStockTotal_2019.xlsx (https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockTotal_2019.xlsx), UN DESA – International Migrant Stock 2019. Ten Key Messages (https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationStock2019_TenKeyFindings.pdf), UN DESA – International Migration 2019 Wallchart (https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/wallchart/docs/MigrationStock2019_Wallchart.pdf).
3 Pozri [2].
4 Pozri [2].
5 Pozri [2].
6 UN DESA – Technical Paper No. 2013/1 – Cross-national comparisons of internal migration: An update on global patterns and trends (http://www.un.org/en/development/desa/population/publications/pdf/technical/TP2013-1.pdf).
7 Pozri [2].
8 Pozri [2].
9 Pozri [2].
10 UN DESA – Population Facts, No. 2019/4 (https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/populationfacts/docs/MigrationStock2019_PopFacts_2019-04.pdf).
11 Eurostat – Migration and migrant population statistics (k 1. 1. 2018) (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics).
12 Pozri [2].
13 Pozri [2] a UN DESA – World Population Prospects, The 2017 Revision 2019, Median Age of Population (https://population.un.org/wpp/Download/Files/1_Indicators%20(Standard)/EXCEL_FILES/1_Population/WPP2019_POP_F05_MEDIAN_AGE.xlsx).
14 Pozri [2] a UN DESA – International Migrant Stock 2019, Workbook: UN_Migrant StockByAgeAndSex_2019.xlsx (https://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockByAgeAndSex_2019.xlsx)
15 The World Bank – Migration and Development Brief 31, April 2019 (https://www.knomad.org/sites/default/files/2019-04/Migrationanddevelopmentbrief31.pdf), Migration and Development Brief 2, November 2006 (http://pubdocs.worldbank.org/en/372901444756856754/MigrationDevelopmentBriefingNov2006.pdf).
16 The World Bank – Migration and Remittances, Annual Remittances Data as of October 2019 (https://www.worldbank.org/en/topic/labormarkets/brief/migration-and-remittances).
17 Pozri [15].
18 Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) (http://www.internal-displacement.org).
19 IDMC – Global Report on Internal Displacement 2019 (http://www.internal-displacement.org/global-report/grid2019/).
20 The United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global Trends. Forced displacement in 2018 (https://www.unhcr.org/globaltrends2018/). Počet zahŕňa aj 5,5 milióna palestínskych utečencov pod mandátom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
21 Po započítaní palestínskych utečencov pod mandátom UNRWA, v Libanone je utečencom jeden zo piatich a v Jordánsku jeden z troch ľudí.
22 Eurostat – Asylum Statistics (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics).

Aktualizácia: 5. 11. 2019

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a šesťnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 2,2 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v roku 2018 ich u nás žilo o 16 813 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 16 %.1

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta so slovenským občanom, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2018.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

121 264: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v roku 20182

  • Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 2,22 %.3
  • Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro šesťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 121 264 v roku 2018).
  • Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Prešov a Bardejov dokopy.

6.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie šiesty najnižší podiel cudzincov4

  • Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Chorvátsko (1,27 %), Bulharsko (1,22 %), Litva (0,97 %), Poľsko (0,63 %) a Rumunsko (0,57 %).
  • Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (4,86 %) a Rakúsko (15,71 %).

43,4 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov5

  • Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
  • Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 23,2 % všetkých cudzincov na Slovensku.
  • Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
  • Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 7,1 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 8 626.

46,1 %: Občania krajín Európskej únie tvoria takmer polovicu všetkých cudzincov na Slovensku

  • Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky, je ich 9 % z celkového počtu cudzincov v SR.6
  • Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (7 %) a Poľska (4,8 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (3,8 %), Talianska (2,4 %) a Rakúska (2 %).
  • Významnejší nárast počtu migrantov z EÚ nastal v prípade migrantov z Rumunska (6,1 %), ktorí sem po vstupe krajiny do EÚ prichádzali predovšetkým ako pracovní migranti. V roku 2018 bolo v SR zamestnaných 11 072 Rumunov v porovnaní so 6 062 občanmi Českej republiky a 5 933 občanmi Maďarska.7

1/5: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (20,5 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ8

  • Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch najväčšie zastúpenie na Slovensku migranti zo Srbska, Ruskej federácie, Vietnamu, Číny a Kórejskej republiky.

53,9%: Podiel občanov tretích krajín tvoria na celkovom počte cudzincov na Slovensku

  • Tento podiel predstavuje cca 1,2 % celkovej populácie SR.
  • Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 65 381 ľudí by občania tretích krajín na Slovensku vytvorili mesto veľké ako Trnava.

69 116: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 20189

  • Na 32 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.10
  • Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako dvadsaťnásobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 69 116 v decembri 2018, z čoho bolo 32 851 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
  • V roku 2018 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 130 štátov sveta, najviac zo Srbska (13 561), Ukrajiny (11 842, medziročný nárast o 7 216), Rumunska (11 072), Česka (6 062) a Maďarska (5 933) .11
  • Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria vyše 75 % všetkých zamestnaných cudzincov.12

2 819: Počet cudzincov, ktorí v roku 2018 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR13

  • Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
  • V roku 2016 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, stúpol na 2 170, v roku 2017 na 2 706 a v roku 2018 sa zvýšil na 2 819.14

178: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 201815

  • O azyl v SR v roku 2018 najčastejšie žiadali občania Afganistanu, Iraku, Jemenu, Azerbajdžanu a Iránu.
  • V roku 2018 Slovenská republika udelila azyl 5 osobám.
  • Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.16
  • Z celkového počtu 58 811 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 854 osobám a 746 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.17

1 Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2017 a 2018 (http://www.minv.sk/?rocenky)
2 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2018 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2018/2018-rocenka-UHCP-SK.pdf)
3 Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 31. 12. 2018 (5 450 421) (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/53574f49-236a-4825-9db7-126a97ca429a)
4 Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2018) (https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1, https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00157&plugin=1 a https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00178&plugin=1)
5 Pozri [2]
6 Pozri [2]
7 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2018, december 2018 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2018/cudzinci_1812.xlsx)
8 Pozri [2]
9 Pozri [7]
10 Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v 4. štvrťroku 2018 (https://www.susr.sk/wps/portal?urile=wcm:path:/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/21dc6fb8-9ea7-43b2-bc68-0e300e14361a)
11 Pozri [7]
12 Pozri [7]
13 Pozri [2]
14 ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2018) (http://www.minv.sk/?rocenky)
15 Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v I. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2018 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=320655)
16 Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
17 Pozri [15]

Aktualizácia: 5. 4. 2019

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) vydala súbor vzdelávacích materiálov o migrácii: dokumentárny film, inštruktážny materiál a informačný plagát. Vzdelávacie materiály slúžia ako pomôcky pri predstavení migrácie v rámci multikultúrnej výchovy na všetkých stupňoch formálneho vzdelávania, vzdelávania odborníkov pracujúcich s migrantmi v interkultúrnych zručnostiach a na ďalšiu prezentáciu migrácie širokej verejnosti.

Inštruktážny materiál

Inštruktážny materiál Aj my sme tu doma je určený pedagogickým pracovníkom a lektorom. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, s ktorými dokážu jednoduchou a zaujímavou formou pripraviť a začleniť tému migrácie a integrácie migrantov do vzdelávania.

IOM - Vzdelávacie materiály o migrácii - Inštruktážny materiál Aj my sme tu doma

 

 

 

 

 

 

 

Materiál predkladá základné fakty a pojmy o migrácii a integrácii migrantov vo svete a na Slovensku, prezentuje výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky o migrácii a migrantoch, prináša návod na prácu s dokumentárnym filmom Aj my sme tu doma a predstavuje tiež interaktívne aktivity, ktoré vedú k zvýšeniu povedomia a k vytvoreniu si vlastného názoru o migrácii.

Dokumentárny film

Dokumentárny film Aj my sme tu doma vykresľuje postoje obyvateľov SR k migrantom a prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov na Slovensku. Realitu dopĺňajú zaujímavé údaje o migrácii a migrantoch u nás. Dokumentárny film môžete premietať priamo z tejto stránky:

Film je dostupný v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

Plagát

Plagát Aj my sme tu doma uvádza do témy migrácie a integrácie migrantov. Je možné ho vytlačiť a vyvesiť samostatne, alebo doplniť ďalšími informáciami a fotografiami o téme migrácie a integrácie migrantov.

IOM - Plagát Aj my sme tu doma - Vzdelávacie materiály o migrácii

Materiály je možné voľne použiť a šíriť pre potreby ich nekomerčného použitia v interkultúrnej výchove, vo vzdelávaní v interkultúrnych zručnostiach a na ich verejnú prezentáciu s cieľom prispieť k vytváraniu informovaného názoru verejnosti o migrácii a migrantoch, k diskusii o migrácii a migrantoch, k dekonštrukcii stereotypov a mýtov a k predchádzaniu prejavom intolerancie, diskriminácie a xenofóbie v spoločnosti. Žiadna časť týchto materiálov alebo materiály ako celok nemôžu byť na iný účel reprodukované, uložené vo vyhľadávacom systéme alebo rozširované žiadnym spôsobom a v žiadnej forme bez predchádzajúceho súhlasu IOM.