Migrácia je proces, kedy jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii¹ a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.

FAKTY A ČÍSLA O SVETOVEJ MIGRÁCII

281 miliónov: Odhadovaný počet medzinárodných migrantov vo svete²

• Celkový počet medzinárodných migrantov vzrástol za posledné roky z odhadovaných 173 miliónov v roku 2000 na 221 miliónov v roku 2010 a až na 281 miliónov osôb v súčasnosti.³
• Počet ľudí, ktorí migrovali do zahraničia, sa tak od roku 2000 do roku 2019 zvýšil o 107 miliónov (o 62 %).

4.: Migranti by vytvorili štvrtú najľudnatejšiu krajinu sveta

• V prípade, že by medzinárodní migranti založili štát, vytvorili by po Číne, Indii a USA štvrtú najľudnatejšiu krajinu sveta, veľkosťou populácie približné rovnakú ako Indonézia.

3,6 %: Percentuálny podiel migrantov v celosvetovej populácii⁴

• Inak povedané, jedna z 28 osôb vo svete je v súčasnosti migrant, ktorý žije za hranicami svojej domovskej krajiny; v roku 2000 sa za migranta považovala jedna z 35 osôb.
• Percentuálny podiel migrantov na svetovej populácii vzrástol z 2,8 % v roku 2000 na 3,6 % v súčasnosti.
• Vo viac rozvinutých regiónoch (Európa, Severná Amerika, Austrália, Nový Zéland a Japonsko) pripadá 12 medzinárodných migrantov na 100 obyvateľov v porovnaní s dvoma migrantmi na 100 obyvateľov v menej rozvinutých regiónoch (Afrika, Ázia bez Japonska, Latinská Amerika a Karibik, Oceánia bez Austrálie a Nového Zélandu).
• Percentuálny podiel migrantov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Ku krajinám s vyšším percentuálnym podielom migrantov patria Spojené arabské emiráty (88,1 %), Katar (78,5 %), Kuvajt (72,8 %), Lichtenštajnsko (67,9 %) a Monako (67,8 %).
• Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov patrí napríklad Maroko a Papua Nová Guinea (po 0,3 %), Filipíny, Kórejská ľudovodemokratická republika, Haiti a Srí Lanka (po 0,2 %), Čína, Indonézia, Mjanmarsko, Madagaskar, Vietnam (po 0,1 %) či Kuba (0 %); z krajín EÚ Rumunsko (3,7 %), Slovensko (3,6 %), Bulharsko (2,7 %) a Poľsko (2,2 %).⁵

1/7: Každý siedmy človek na svete je migrant

• Odhadovaný počet vnútorných migrantov (t. j. migrantov v rámci krajiny, ktorej sú občanmi) je 763 miliónov.⁶ Spolu s medzinárodnými migrantmi je na svete vyše miliardy migrantov – každý siedmy človek je migrant.

20: Približne dve tretiny medzinárodných migrantov žijú v dvadsiatich krajinách sveta⁷

• Dve tretiny všetkých medzinárodných migrantov v roku 2020 žilo v rozvinutých krajinách.
• Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (50,6 milióna, resp. 18,1 % všetkých migrantov), nasleduje Nemecko (15,8 mil.), Saudská Arábia s 13,5 miliónmi migrantov, Ruská federácia (11,6 mil.), Veľká Británia (9,4 mil.), Spojené arabské emiráty (8,7 mil.), Francúzsko (8,5 mil.), Kanada (8,1 mil.), Austrália (7,7 mil.) a Taliansko, v ktorom žije 6,4 milióna migrantov.⁸

86,7 milióna: Najatraktívnejšou destináciou pre migrantov je Európa

• V roku 2020 tu žila skoro jedna tretina (30,9 %) z celkového počtu medzinárodných migrantov.⁹
• Nasleduje Severná Amerika (58,7 milióna; z toho v USA 50,6 milióna), v ktorej spolu s Európou žije vyše polovica medzinárodných migrantov.
• Tretím v poradí je región severnej Afriky a západnej Ázie (49,8 mil.). Spolu s Európou predstavujú destinácie s najväčším nárastom medzinárodných migrantov od roku 2000.¹⁰

35,1 milióna: Počet migrantov v krajinách EÚ v roku 2018¹¹

• Migranti tvoria 7,9 % celkovej populácie členských krajín EÚ.
• Z ich celkového počtu bolo 13,3 milióna migrantov obyvateľmi inej krajiny EÚ a zvyšných 21,8 milióna boli štátni príslušníci štátov mimo Únie (4,9 % z 446,8 mil. obyvateľov krajín EÚ).
  
• Takmer tri štvrtiny migrantov (71 %) žije v piatich krajinách EÚ: v Nemecku (10,1 mil.), Taliansku (5,3 mil.), vo Francúzsku (4,9 mil.) a v Španielsku (4,8 mil.).

48,1 %: Percentuálny podiel žien medzi migrantmi vo svete¹²

• V roku 2020 bolo vo svete celkovo 134,9 milióna žien – migrantiek.
• Ženy tvorili viac ako polovicu medzinárodných migrantov v 114 krajinách sveta.
• V roku 2020 počet žien migrantiek mierne prevýšil počet mužov migrantov v Európe, Severnej Amerike a Oceánii – čiastočne pre vyššiu strednú dĺžku života žien medzi migrantmi a rastúcemu dopytu za prácou súvisiacou so starostlivosťou.
• Medzi krajinami s najväčším zastúpením žien medzi migrantmi bol Nepál, Hongkong – špeciálna administratívna oblasť Číny, Čierna Hora, Kirgizsko a Lotyšsko.
  

39,1: Priemerný vek všetkých medzinárodných migrantov – v porovnaní s 30,9 roka v rámci celkovej svetovej populácie¹³

• Jeden zo siedmich medzinárodných migrantov (14,6 % alebo 41 miliónov z globálneho počtu migrantov) má menej ako 20 rokov.
• Tri štvrtiny celkovej populácie migrantov (205 mil. alebo 73,2 %) sú v ekonomicky aktívnom veku od 20 do 64 rokov v porovnaní s 57 % celkovej populácie.
  
• 12,2 % medzinárodných migrantov (34 miliónov) má viac ako 65 rokov.¹⁴

773 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií (finančných prostriedkov), ktoré poslali migranti domov v roku 2021¹⁵

• Remitencie vzrástli zo 132 milárd USD v roku 2000 na 470 miliárd USD v roku 2010 a 719 miliárd v roku 2020.
• V roku 2020 sa medzi krajiny s najvyšším objemom prijatých zdokumentovaných remitencií zaradila India (83,1 mld.), Čína (59,5 mld.), Mexiko (42,9 mld.), Filipíny (34,9 mld.) a Egypt (29,6 mld.).¹⁶
• Odhaduje sa, že skutočný objem remitencií vrátane nezdokumentovaných formálnych a neformálnych remitenčných tokov je výrazne vyšší.
• Odhadovaný objem remitencií má do roku 2022 stúpnuť na 802 miliárd USD.

605 miliárd $: Odhadovaný objem remitencií, ktoré poslali migranti do rozvojových krajín v roku 2021¹⁷

• Odhadovaný objem remitencií do týchto krajín má do roku 2022 stúpnuť na 630 miliárd USD.
• Toky remitencií do rozvojových krajín (s výnimkou Číny) boli v roku 2021 väčšie ako priame zahraničné investície a zahraničná rozvojová pomoc týmto krajinám.

50,4 miliónov: Počet vnútorne vysídlených osôb v roku 2019¹⁸

• Počet vnútorne vysídlených osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy pred ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo násilím a presunuli sa v rámci hraníc svojej vlastnej krajiny, vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 45,7 milióna v 61 krajinách na konci roka 2019.
• Tri štvrtiny (34,5 mil.) vnútorne vysídlených pre konflikty a násilie je v desiatich krajinách: Sýria (6,5 mil.), Kolumbia (5,6 mil.), Konžská demokratická republika (5,5 mil.), Jemen (3,6 mil.), Afganistan (3 mil.), Somálsko a Nigéria (obe po 2,6 mil.), Sudán (2,1 mil.), Irak (1,6 mil.) a Etiópia (1,4 mil.).
• V roku 2019 bolo novo vysídlených 33,4 milióna osôb – čo znamená, že kdekoľvek na svete bola každú sekundu nútená utiecť jedna osoba.
• Z toho pre konflikty a násilie bolo novo vysídlených 8,5 milióna ľudí v 50 krajinách (10,8 milióna v roku 2018) a prírodné katastrofy zasiahli ďalších 24,8 milióna ľudí  v 140 krajinách(17?2 milióna v roku 2018), čo je trojnásobne viac ako počet vysídlených osôb pre konflikty a násilie.
• Vyše polovica novo vysídlených ľudí pochádza len zo štyroch krajín: z Indie, Filipín, Bangladéša a Číny.¹⁹

26 milióna: Odhadovaný počet utečencov vo svete²⁰

• Spolu s 50,4 milióna vnútorne vysídlených osôb, 4,2 milióna žiadateľov o azyl a 3,6 milióna Venezuelčanov vysídlených v zahraničí bolo v roku 2019 na svete 84,2 milióna utečencov, žiadateľov o azyl a vnútorne vysídlených osôb.
• Dve tretiny (68 %) všetkých utečencov na svete pochádza len z piatich krajín: zo Sýrie (6,6 milióna), Venezuely (3,7 mil.), Afganistanu (2,7 mil.), Južného Sudánu (2,2 mil.) a Mjanmarska (1,1 mil.).
• Najviac utečencov vo svete už niekoľko rokov po sebe prijalo Turecko (3,9 milióna, z toho 3,6 mil. utečencov zo Sýrie). Nasleduje Kolumbia (1,8 mil.), Nemecko (1,5 mil.), Pakistan a Uganda (obe po 1,4 mil.).
• Traja zo 4 utečencov žijú v niektorej z krajín, ktoré susedia s ich domovskou krajinou.
• Najväčší počet utečencov v pomere k domácemu obyvateľstvu je na ostrove Aruba, kde je utečencom jeden zo 6 ľudí a v Libanone – jeden zo 7 ľudí na území tejto krajiny je utečencom.²¹
• V štátoch Európskej únie požiadalo v roku 2019 o azyl 612,7-tisíc ľudí (prvožiadateľov, celkový počet žiadateľov bol 676-tisíc).
• Najväčšiu skupinu žiadateľov (12,1 %) tvorili utečenci zo Sýrie (74-tisíc), nasledovali občania Afganistanu (8,6 %), Venezuely (7,3 %), Kolumbie (5,2 %) a Iraku (4,4 %).
• Štvrtina utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Európe, podalo svoju žiadosť v Nemecku (v roku 2019 to bolo 142-tisíc, t. j. 23 % všetkých žiadostí). Nasledovalo Francúzsko (120-tisíc), Španielsko (115-tisíc), Grécko (75-tisíc) a Taliansko (35-tisíc).²²
  

---

¹ Divinský, B.,  Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008), Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2009, s. 12 (https://iom.sk/sk/publikacie?download=106:migracne-trendy-v-slovenskej-republike-po-vstupe-krajiny-do-eu-2004-2008). 
² United Nations, Department of Economic and Social Affairs, Population Division (UN DESA, 2020) – International Migrant Stock 2020, Workbook: Age, sex and destination (https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/undesa_pd_2020_ims_stock_by_sex_and_destination.xls), UN DESA – International Migrant Stock 2020 Highlights. Ten Key Messages (https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/international_migration_2020_highlights_ten_key_messages.pdf), UN DESA – International Migrant Stock 2020 Highlights (https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/undesa_pd_2020_international_migration_highlights.pdf).
³ Pozri [2].
⁴ Pozri [2].
⁵ Pozri [2].
⁶ UN DESA – Technical Paper No. 2013/1 – Cross-national comparisons of internal migration: An update on global patterns and trends (http://www.un.org/en/development/desa/population/publications/pdf/technical/TP2013-1.pdf).
⁷ Pozri [2].
⁸ Pozri [2].
⁹ Pozri [2].
¹⁰ Pozri [2].
¹¹ Eurostat – Migration and migrant population statistics (k 1. 1. 2019) (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics/sk).
¹² Pozri [2].
¹³ Pozri [2] a UN DESA – World Population Prospects 2019, Median Age of Population (https://population.un.org/wpp/Download/Files/1_Indicators%20(Standard)/EXCEL_FILES/1_Population/WPP2019_POP_F05_MEDIAN_AGE.xls).
¹⁴ Pozri [2] a UN DESA – International Migrant Stock 2020, Workbook: Age and Sex (https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/undesa_pd_2020_ims_stock_by_age_sex_and_destination.xlsx)
¹⁵ The World Bank – Migration and Development Brief 36, May 2022 (https://www.knomad.org/sites/default/files/2022-05/Migration%20and%20Development%20Brief%2036_May%202022_0.pdf), Migration and Development Brief 2, November 2006 (http://pubdocs.worldbank.org/en/372901444756856754/MigrationDevelopmentBriefingNov2006.pdf).
¹⁶ The World Bank – Migration and Remittances, Annual Remittances Data as of May 2021 (https://www.worldbank.org/en/topic/migrationremittancesdiasporaissues/brief/migration-remittances-data).
¹⁷ Pozri [15].
¹⁸ Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) (http://www.internal-displacement.org).
¹⁹ IDMC – Global Report on Internal Displacement 2020 (https://www.internal-displacement.org/global-report/grid2020/).
²⁰ The United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) – Global Trends. Forced displacement in 2019 (https://www.unhcr.org/globaltrends2019/). Počet zahŕňa aj 5,6 milióna palestínskych utečencov pod mandátom Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA).
²¹ Po započítaní palestínskych utečencov pod mandátom UNRWA, v Libanone je utečencom jeden zo piatich a v Jordánsku jeden z troch ľudí.
²² Eurostat – Asylum Statistics (https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics).

Aktualizácia: 18. 5. 2022

Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov. Je kultúrne homogénnou krajinou, ktorej sa nedotkol dramatický nárast migrácie v priebehu 20. storočia. Až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny.

Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike (SR) poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a osemnásobne sa zvýšila legálna migrácia. Aj napriek tomu, že rast populácie cudzincov na Slovensku bol v rokoch 2004 – 2008 spomedzi všetkých členských štátov EÚ druhý najvyšší, zastúpenie cudzincov v populácii – v porovnaní s inými štátmi EÚ – zostáva na nízkej úrovni. Cudzinci dnes v SR tvoria 5,13 percenta populácie a ich počet pomaly, ale kontinuálne rastie: v decembri 2022 ich u nás žilo o 111 076 viac ako rok predtým, čo predstavuje nárast o 66,3 %.¹ , ktorý bol spôsobený najmä prílevom ľudí z Ukrajiny.

Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny či manželstvo migranta/migrantky so slovenským občanom/občankou, je dnes najvýraznejším komponentom legálnej migrácie na Slovensko práve migrácia za podnikaním, prácou a za štúdiom.

(Ak nie je uvedené inak, štatistiky sú k 31. 12. 2022.)

FAKTY A ČÍSLA O MIGRÁCII NA SLOVENSKU

278 595: Počet cudzincov s povolením na pobyt na Slovensku v decembri 2022²

• Ich podiel na celkovej populácii Slovenska predstavuje 5,13 %.³
• Od vstupu SR do EÚ v roku 2004 počet cudzincov legálne žijúcich v SR narástol skoro dvanásťnásobne (z 22 108 migrantov v roku 2004 na 278 595 v roku 2022).
• Ak by sa všetci cudzinci v SR sústredili na jednom mieste, vytvorili by mesto ako Košice a Poprad dokopy.

3.: Slovensko má spomedzi krajín Európskej únie tretí najnižší podiel cudzincov⁴

• Nižší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľstva má Poľsko (1,21 %) a Rumunsko (0,75 %).
• Zo susedných krajín má vyšší podiel migrantov Česko (5,96 %) a Rakúsko (16,99 %).
• Pre vojnu na Ukrajine boli nútení opustiť svoje domovy a Ukrajinu milióny ľudí. Aktuálnu situáciu v migrácii z Ukrajiny do susedných štátov a ďalších štátov Európy, ako aj migračné toky na Ukrajinu, uvádza UNHCR.⁵

67,5 %: Podiel občanov Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska a Ukrajiny v SR na počte cudzincov⁶

• Tradične najpočetnejšiu kategóriu cudzincov u nás predstavujú občania susedných krajín, ktorých k Slovensku často viažu hlbšie pracovné, rodinné a iné sociálne väzby.
• Ďalšou významnou skupinou migrantov sú občania juho- a východoeurópskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, Rusko, Srbsko), ktorí tvoria 12,3 % všetkých cudzincov na Slovensku.
• Občania z týchto krajín sformovali u nás v minulosti svoje komunity a ich rady ďalej rozširujú krajania prichádzajúci za štúdiom, prácou alebo z rodinných dôvodov.
• Migranti z ázijských krajín (Vietnam, Čína, Kórejská republika a Thajsko), ktorí v minulosti boli dynamicky sa rozvíjajúcou skupinou cudzincov na Slovensku a v súčasnosti sa nárast ich počtu spomalil, tvoria spolu 4,6 % všetkých cudzincov na Slovensku, ich počet dosiahol 12 866.

20 %: Občania krajín Európskej únie tvoria jednu pätinu všetkých cudzincov na Slovensku

• Najviac cudzincov z krajín EÚ na Slovensku pochádza z Českej republiky (12 755), je ich 4,6 % z celkového počtu cudzincov v SR.⁷
• Z krajín EÚ okrem občanov Maďarska (3,5 %), Rumunska (2,5 %) a Poľska (6,2 %) majú početné zastúpenie aj občania Nemecka (1,6 %) a Talianska (1,1 %).

1/2: Podiel občanov Ukrajiny na celkovom počte cudzincov v SR (56,3 %); Ukrajinci majú na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie občanov z krajín EÚ aj mimo EÚ⁷

• Spomedzi cudzincov z krajín mimo EÚ majú po Ukrajincoch (156 881) najväčšie zastúpenie na Slovensku občania Srbska (18 215), Vietnamu (8 215), Ruskej federácie (7 436) a Severného Macedónska (2 842).
• Významný nárast zaznamenala skupina občanov z Ukrajiny, ktorí prichádzali na Slovensko v dôsledku vojny v ich rodnej krajine.

79,9 %: Podiel občanov z krajín mimo EÚ na celkovom počte cudzincov na Slovensku

• Tento podiel predstavuje cca 4,1 % celkovej populácie SR.
• Ak by sa sústredili na jednom mieste, s populáciou 222 525 ľudí by občania z krajín mimo EÚ na Slovensku vytvorili mesto veľké takmer ako Košice.

87 998: Počet cudzincov zamestnaných v SR v roku 2022⁸

• Na 28 domácich zamestnancov tak v súčasnosti pripadá jeden zamestnaný cudzinec.⁹
• Počet zamestnaných cudzincov v SR od jej vstupu do EÚ u nás vzrástol viac ako 26-násobne – z 3 351 osôb v roku 2004 na 87 998 v decembri 2022, z čoho bolo 56 876 štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ.
• V roku 2022 boli u nás zamestnaní cudzinci z približne 140 štátov sveta, najviac z Ukrajiny (33 419, zo Srbska (9 798), Rumunska (7 025), Česka (6 514) a Maďarska (5 574) .¹⁰
• Medzi pracujúcimi migrantmi výrazne prevyšujú muži, ktorí tvoria 62 % všetkých zamestnaných cudzincov.¹¹

11 791: Počet cudzincov, ktorí v roku 2022 nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR¹²

• Od vstupu Slovenska do Európskej únie do roku 2014 poklesla v SR nelegálna migrácia osemnásobne: z 10 946 nelegálnych migrantov v roku 2004 na 1 304 migrantov v roku 2014.
• V roku 2020 počet cudzincov, ktorí nelegálne prekročili hranice alebo sa neoprávnene zdržiavali na území SR, bol 1 295, v roku 2021 stúpol na 1 769 a v roku 2022 stúpol na 11 791.¹³ Jedným z dôvodov nárastu bol zvýšený migračný tok tranzitnej migrácie na trase zo západného Balkánu.

547: Počet žiadostí o azyl v SR v roku 2022¹⁴

• O azyl v SR v roku 2022 najčastejšie žiadali občania Ukrajiny, Turecka, Maroka, Bangladéša a Ruskej federácie.
• V roku 2022 Slovenská republika udelila azyl 23 osobám.
• Na porovnanie: V roku 2004 požiadalo o udelenie azylu v SR 11 395 ľudí; za posledné roky sa počet žiadostí o azyl ustálil na niekoľko stoviek ročne.¹⁶
• Z celkového počtu 60 242 žiadostí o azyl od roku 1993 bol azyl udelený 926 osobám a 853 osobám bola udelená doplnková ochrana ako ďalšia forma medzinárodnej ochrany.¹⁷

---

¹ Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP P PZ) – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2021 a 2022 (http://www.minv.sk/?rocenky)
² ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf)
³ Štatistický úrad SR – Stav obyvateľstva v SR k 30. septembru 2022 (5 428 792) (https://slovak.statistics.sk/LinkComposer/lc?l=SK_INF&c=05493527-5302-4b03-b766-a30e20902800)
⁴ Eurostat – Populácia podľa občianstva a pobytu – cudzinci (štatistika k 1. 1. 2021) (https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00001/default/table?lang=en, https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00157/default/table?lang=en a https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00178/default/table?lang=en)
⁵ UNHCR - Operational Data Portal: Ukraine Refugee Situation (https://data.unhcr.org/en/situations/ukraine)

6 Pozri [2]
7 Pozri [2]
⁸ Pozri [2]
⁹ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Zamestnávanie cudzincov na území Slovenskej republiky za rok 2022, december 2022 (https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2022/cudzinci_2212.xlsx)
¹⁰ Štatistický úrad SR – Zamestnanosť v roku 2022 (2 488 000, po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí) (https://www.susr.sk/LinkComposer/lc?l=SK_INF&c=1110dcef-9bde-4c43-bce9-1ea2cd55a7c2).
¹¹ Pozri [9]
¹² Pozri [9]
¹³ Pozri [2]
¹⁴ ÚHCP P PZ – Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike (2000 – 2021) (http://www.minv.sk/?rocenky)
¹⁵ Migračný úrad MV SR – Štatistický prehľad Žiadatelia o udelenie azylu a rozhodnutia v 1. stupni za obdobie rokov 1993 – december 2021 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=433405) a Štatistická správa za rok 2022 (https://www.minv.sk/?statistiky-20&subor=468036)
¹⁶ Štatistiky Migračného úradu Ministerstva vnútra SR (http://www.minv.sk/?statistiky-20)
¹⁷ Pozri [15]

Aktualizácia: 27. 3. 2023.

Podrobnosti

Kategória: MIGRACIA

Návštevy: 41415

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) vydala súbor vzdelávacích materiálov o migrácii: dokumentárny film, videorozhovory s cudzincami na Slovensku (Les / Lionel / Nasi), inštruktážny materiál, informačný plagát a pripravila sériu podcastov Aj my sme tu doma spolu s tipmi na sprievodné aktivity k podcastom.

Vzdelávacie materiály slúžia ako pomôcky pri predstavení migrácie v rámci multikultúrnej výchovy na všetkých stupňoch formálneho vzdelávania, vzdelávania odborníkov pracujúcich s migrantmi v interkultúrnych zručnostiach a na ďalšiu prezentáciu migrácie širokej verejnosti.

INŠTRUKTÁŽNY MATERIÁL

Inštruktážny materiál Aj my sme tu doma je určený pedagogickým pracovníkom a lektorom. Poskytuje im flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, s ktorými dokážu jednoduchou a zaujímavou formou pripraviť a začleniť tému migrácie a integrácie migrantov do vzdelávania.

Materiál predkladá základné fakty a pojmy o migrácii a integrácii migrantov vo svete a na Slovensku, prezentuje výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky o migrácii a migrantoch, prináša návod na prácu s dokumentárnym filmom a videorozhovormi Aj my sme tu doma a predstavuje tiež interaktívne aktivity, ktoré vedú k zvýšeniu povedomia a k vytvoreniu si vlastného názoru o migrácii.

DOKUMENTÁRNY FILM

Dokumentárny film Aj my sme tu doma vykresľuje postoje obyvateľov SR k migrantom a prostredníctvom osobných príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu predstavuje život migrantov na Slovensku. Realitu dopĺňajú zaujímavé údaje o migrácii a migrantoch u nás. Dokumentárny film môžete premietať priamo z tejto stránky:

Film je dostupný v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

VIDEOROZHOVORY

V troch videách sa influenceri Lužifčák, Sandra @DejepisInak a Bača rozprávajú s mladými ľuďmi pôvodom z Ukrajiny, Iránu a Pobrežia Slonoviny o ich živote na Slovensku. Cez rozhovory a ich príbehy bližšie spoznáte migráciu a cudzincov, ktorí žijú na Slovensku.

Video: Lužifčák a Les

Aké je to ísť v sedemnástich rokoch sama študovať z Ukrajiny na Slovensko? Ako ju vnímali noví spolužiaci a ako vidí Slovákov ona? Stand-up komici z Lužifčáku pripravili svoju špeciálnu epizódu s tatérkou Les, ktorá vás prevedie svojou skúsenosťou zo života na Slovenku.

Video je dostupné v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

Video: Sandra@DejepisInak a Lionel

Lionela priviedla z Pobrežia Slonoviny na Slovensko láska. Ako si prvykal na novú krajinu? Ako sa mu učila slovenčina? A ako sa mu žije na Slovensku teraz? Sandra z Dejepisu Inak pre nás pripravila krátke vzdelávacie video o histórii migrácie a predstaví nám aj svojho hosťa, ktorý je na Slovensku doma už niekoľko rokov.

Video je dostupné v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

Video: Bača a Nasi

Nasi je stand-up komička pôvodom z Iránu, ktorá na Slovensku žije už niekoľko rokov a páči sa jej tu. Aké rozdiely vidí medzi životom v Iráne a na Slovensku? Ktoré sú jej najobľúbenejšie slovenské jedlá? Bača strávil celý deň s Nasi a predstaví nám ju v svojom videu.

Video je dostupné v HD kvalite aj na YouTube stránke IOM.

PLAGÁT

Plagát Aj my sme tu doma uvádza do témy migrácie a integrácie migrantov. Je možné ho vytlačiť a vyvesiť samostatne, alebo doplniť ďalšími informáciami a fotografiami o téme migrácie a integrácie migrantov.

PODCASTY

V sérii podcastov Aj my sme tu doma spoznáte viaceré krajiny sveta v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí sa v nich narodili, vyrastali a neskôr sa rozhodli žiť na Slovensku. Hostia podcastov vám predstavia Indiu, Nepál, Kazachstan, Severné Macedónsko a Ukrajinu a dozviete sa o nich viac o ich krajine pôvodu, kultúre, zvykoch a tradíciách, sviatkoch alebo gastronómii.

Vypočujte si Podcasty IOM Slovensko: https://iomslovakia.podbean.com.

Tipy na aktivity s podcastmi

Pre pedagogických pracovníkov aj lektorov sú k dispozícii sprievodné aktivity k podcastom IOM Slovensko, ktoré môžu využiť napríklad v globálnom vzdelávaní študentov stredných škôl: ako predstaviť podcasty, ako s ich pomocou zistiť a rozšíriť vedomostí o rôznych krajinách, ako viesť diskusiu o živote v týchto krajinách, o migrácii a o cudzincoch na Slovensku.

Stiahnite si Tipy na sprievodné aktivity.

 

Projekt Aj my sme tu doma 2: Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a autori videí a materiálov.